ISTEBNÉ. Výroba ferozliatin začala v Istebnom na dolnej Orave v roku 1952. Od tej doby sa na skládke hromadila troska z vysokých pecí. V súčasnosti sú na halde 4,4 milióna ton. OFZ chce z eurofondov využiť 20 miliónov eur a haldu, ktorá dosahuje v niektorých miestach výšku až 30 metrov, spracovať a zrekultivovať.
Zo skládky bude park
Skládka sa nevyužíva už viac ako desať rokov, pričom približne milión ton z nej už spracovali a využili na stavebné účely. Stále však ostáva 3,7 milióna metrov kubických, ktoré sú zaradené v štátnom programe enviromentálnych záťaží.
„Počas sanácie odseparujeme kovové podiely, ktoré využijeme ako druhotnú surovinu,“ povedal Branislav Klocok, výkonný riaditeľ OFZ Istebné. „Nežiaduce prímesi odvezieme na skládku určenú pre tento druh odpadu. Jednotlivé frakcie vytriedenej trosky bez prímesí a kovových podielov sčasti využijeme v stavebníctve, zvyšok v súlade s platným geologickým zákonom uložíme späť do súčasného úložiska trosky.“
Počas sanácie povrch skládky firma postupne zrevitalizuje, zavezie zeminou, vysadí zhruba tisíc stromov a kríkov.
V zámere posúdenia na životné prostredie je podrobný popis spracovania haldy. Spracovateľ predpokladá, že pomocou modernej technologickej linky vyseparuje približne 200-tisíc ton kovu, rovnaké množstvo materiálu vhodného pre stavebníctvo a stotisíc ton nebezpečného odpadu, ktorý odvezú na riadenú skládku na to určenú.
Obavy ľudí
Najkritickejšou zložkou hlady je jedovatý šesťmocný chróm. Niektorí obyvatelia okolitých obcí sa boja, že pri spracovaní sa dostane do vzduchu. „V súčasnosti skládku tvoria veľké kusy,“ povedala počas prerokovávania zámeru Alena Prečová, kontaktná osoba petície, ktorá zbiera podpisy proti zámeru. „Pri jej drvení bude vznikať prach. Budeme ho dýchať desať rokov.“
Branislav Klocok obavy z prašnosti nemá. „Celá linka bude zakrytá, odprášená a odhlučnená. Patrí medzi najlepšie a rovnaké vo svete už pracujú. Počas rozrušovania a prevozu materiálu do linky budeme materiál kropiť vodou, aby sa neprášilo. Prach, ktorý pri tom vznikne, je ťažký a je dokázané, že aj po zvírení padne na zem do vzdialenosti niekoľko desiatok metrov.“
Časť obyvateľov zámer neodsudzuje. „Treba si uvedomiť, že takáto linka tam už pracovala a keby pokračovala dodnes, ani by sme si to nevšimli,“ povedal Arnošt Borák. Poukázal na linku, ktorá haldu spracovávala desať rokov. „V prácach by sa malo pokračovať, lebo je tam enviromentálna záťaž. Na čo vlastne máme čakať? Pri dnešnej úrovni techniky nebudeme o tejto novej linke ani vedieť. Bude predsa zakrytá a odprášená.“
Terajší stav skládky (hore), takto by mala vyzerať po rekultivácii (dole).
Nechajme ju tak
„Materiál sa na skládke zhutňuje, na povrchu sa vytvorila škrupina, ktorá zabraňuje prašnosti,“ hovorí Metod Macek, ochranca prírody Národného parku Malá Fatra.
Potvrdzujú to merania z 37 vrtov, ktoré monitorujú obsah jedovatých látok vo vode. Ani jeden nezaznamenal prekročenie povolených limitov.
„Ak haldu narušia, začnú ju drviť a časť navážať späť, hrozí oveľa väčšie riziko, že sa jedovaté látky uvoľnia,“ hovorí Metod Macek.
Branislav Klocok argumentuje tým, že vrty nezistili zvýšené množstvo jedovatých látok počas práce starej linky.
„Ak sa to stane teraz, robotu prerušíme a spravíme opatrenia.“
Tvrdí, že taká situácia by nemala nastať, pretože jedovaté látky budú dočasne uskladnené v uzavretých kontajneroch a v uzavretých autách odvážané preč.
Kto zaručí, že sa nebude prášiť?
Ich odvoz vadí niektorým ľuďom. Svoju obavu zapracovali do petície. „Zarážajúce je to, že trosku s nebezpečnými látkami budú prevážať dvomi nákladnými autami. Kto zaručí, či sa z áut nebude prášiť nebezpečný odpad popred naše záhrady a domy?“
Organizátori petície tým priznávajú, že jedovaté látky zo skládky zmiznú. Ale v ďalšom pokračovaní textu to zase popierajú.
„Po činnosti chcú uzavrieť skládku, kde by mali byť už len jedy a nepotrebný odpad, tentoraz však bez vzácneho kovu.“
Branislav Klocok tvrdí, že petíciu podpísalo približne 1800 ľudí.
„Iba zlomok z nich je z okolitých dedín. Neviem, prečo by sa ľudia z Piešťan a Liptovského Mikuláša mali vyjadrovať k tomu, čo sa deje na Orave.“
Spracovateľská linka
Podľa zámeru by linka mala za dvadsať hodín dennej prevádzky spracovať zhruba dvetisícštyristo ton.
Starostka Párnice Milada Antalová pri rokovaniach upozornila na blízkosť rodinných domov od miesta spracovania. „Mám obavy z hlučnosti. Nechceme, aby nás desať rokov okrem prachu obťažoval aj hluk.“
Branislav Klocok potvrdil, že výpočty intenzity hluku sú na hrane noriem. „Ak sa ukáže, že hluk je nadmerný, podnikneme opatrenia, ktoré ho obmedzia.“
Po rokovaní na ministerstve životného prostredia OFZ dostala za úlohu vypracovať hodnotiacu správu s doplnenými štúdiami.
„Je medzi nimi aj hluková a prachová štúdia a ďalšie pripomienky. Predpokladáme, že úlohy splníme do dvoch mesiacov. Potom hodnotiteľ správu posúdi a vydá stanovisko.“
Ak bude stanovisko pozitívne, ministerstvo ukončí proces posudzovania vplyvu na životné prostredie a vydá povolenie. Na jeho základe vydá dolnokubínsky stavebný úrad povolenie na výstavbu linky. Začiatok prác je naplánovaný na jún tohto roku, spustenie linky na január budúceho. Prácu na desať rokov dostane 17 zamestnancov.
