Transsibírskou magistrálou naprieč Ruskom

Z Moskvy do Vladivostoku na pobreží Tichého oceána sa dá dostať lietadlom za deväť hodín. Vybrať sa tam však najdlhšou železnicou na svete je tak trocha dobrodružstvom i cestou do hlbín ruskej duše.

Monotónný zvuk koľajníc sprevádzal Lukáša, Petra a Martina viac ako deväťtisíc kilometrov.Monotónný zvuk koľajníc sprevádzal Lukáša, Petra a Martina viac ako deväťtisíc kilometrov. (Zdroj: LUKÁŠ ŠROBA)

Keď Lukáš Šroba a Peter Bistar zo Zuberca a Martin Mokráň z Bánoviec nad Bebravou nastupovali v Moskve na Jaroslavskej stanici do vlaku, vedeli, že koľajnice a monotónny zvuk železných kolies ich budú sprevádzať viac ako deväťtisíc kilometrov. Pretnú hranicu dvoch kontinentov, sedem časových pásiem, šestnásť veľkých riek, pôjdu tundrou, tajgou i stepným územím. Popri trati je 89 miest a milióny, milióny briezok.

Smer východ

„S vybavovaním víz a zosúladenia cestovných lístkov s návštevami miest po trati som mal síce viac starostí, najmä kvôli mene, ale výsledok stál za to,“ hovorí Lukáš Šroba o príprave cesty ďaleko na východ. S Martinom odletel do Ruska 21. augusta.

Pri vstupe do moskovského päťhviezdičkového hotela pristavila turistov ochranka. Batohy s priviazanými karimatkami navrchu v Ritz-Carltone asi ešte nevideli. „Máme dohodnuté stretnutie s Valentínom,“ reagovali. Valentín bol pracovník hotela, kamarát Petra, tretieho spolucestujúceho, ktorý mal však priletieť za nimi až o dva dni. Ubytoval ich, ukázal okolie, dobrú reštauráciu. Na druhý deň si pozreli Kremeľ, Červené námestie a ďalšie pamiatky, večer stihli diskotéku.

S Petrom sa mali kamaráti stretnúť na stanici, odkiaľ odchádzajú vlaky na ruský sever a ďaleký východ, a ktorá obslúži denne 300 párov vlakov. „Úplnou náhodou sme sa stretli už v metre, Peťo bol veľmi rád, lebo po výpadku jedného spoja už začínal mať obavy, či dorazí včas,“ dodal Lukáš.

Briezky, briezky

Prvé, čo cestovateľov zo Slovenska pri vstupe do vagónov lacnejšej triedy vlaku Transsibírskej magistrály zarazilo, bol tuch. „Čakal som šupu, ale až takú nie. Vedel som však, že čuch je zmysel, ktorý sa najrýchlejšie otupí, a človek si na pach rýchlo zvykne. Tak sa i stalo, po pár minútach sme boli jeho súčasťou. Ale keď sme behali po vlaku, v každom vozni bol ten tuch iný.“

Každý cestujúci vyfasoval vankúšik, prikrývku a deku. Ak bola zima, nad posteľami mal k dispozícii huňaté deky. Vozeň nebol nijako rozdelený, po stranách mal poschodové postele.

V prvom vlaku strávil Lukáš, Peter a Martin jeden a pol dňa. Jeden a pol dňa videli z okna iba briezky, kde-tu sa mihla nejaká usadlosť.

„Prvý večer vo vlaku sme nevedeli, ako to tam funguje. Ráno sme zrejme vyzerali hladní, lebo manželia, ktorí mali lôžka oproti, vytiahli chlieb a štangľu salámy a polku pokrájali pre nás.“

Čo sa dá robiť vo vlaku? Sedieť na pive v reštauračnom vozni, chodiť z jedného konca vlaku na druhý, baviť sa so spolucestujúcimi a počítať briezky. Spestrením sú občasné zastávky na staniciach, kde bábušky ponúkajú pirôžky, údené ryby, alkohol a mnoho drobností.

Na pomerne častú otázku spolucestujúcich Kam cestujete? zvykli traja mladíci odpovedať, že prijechali do Ruska pasmatreť baľšoju golovu Lenina. „Pobavili sme sa na tom spoločne. Rusi nechápali, že nejakí cudzinci precestujú pol sveta, aby videli obrovskú bustu Lenina.“ Stojí v meste Ulan-Ude a aj s podstavcom dosahuje výšku bezmála osem metrov.

Slovenské pivo

Prvou dvojdňovou zastávkou cestovateľov na Transsibírskej magistrále bol Jekaterinburg. Je metropolou Uralu, kadiaľ prechádza hranica medzi Európou a Áziou, žije v nej 1,4 milióna obyvateľov.

„Mesto má európsky nádych, takže sme ešte nevnímali vzdialenosť od domova,“ hovorí Lukáš. Ubytovanie nebolo drahé, problém v celom Rusku je však s cudzou menou. Platí celoplošný zákaz prijímať v oficiálnom styku cudziu menu. V banke i bankomatoch síce ruble k dispozícii sú, avšak výber je limitovaný. „Ako Slováka ma potešilo, že sme našli slovenské pivo.“

V ďalšom vlaku z Jekaterinburgu do Irkutska strávili cestovatelia tri dni. Spomínajú na príjemné zariadenie, milé sprievodkyne i Alexeja a Voloďu, ktorí mali na starosti reštauračný vozeň. Všetko v ňom je staré, ale naozaj čisté. Keďže pre bežných Rusov je reštauračný vozeň príliš drahý, Lukáš, Peter a Martin tam boli väčšinou sami.

„Raz sme si išli požičať od Alexeja a Voloďu taniere, chceli sme si urobiť instantné polievky. Ako zareagovali na to, že sme prišli do vozňa s konkurenčným tovarom? Úžasne. Usadili nás a polievky nám sami pripravili, pridali chlieb. Boli veľmi milí, ale je aj pravda, že sme im priebežne robili tržbu.“

Každý vozeň je vybavený veľkým samovarom. Rusi pijú veľa čaju, horúcou vodou z neho si však zalievajú aj rôzne instantné polievky predávané v tvrdených tepluvzdorných nádobkách.

Najväčšie jazero

Najčastejšou zastávkou cestujúcich magistrálou naprieč krajnou je Irkutsk v južnej Sibíri. To už majú za sebou 5200 z 9288 kilometrov koľajníc natiahnutých medzi Moskvou a Vladivostokom.

„Irkutsk už mal príchuť Ruska, možno som to vnímal aj preto, lebo mi bolo zima. Nemali sme objednaný hotel, dal sa však vybaviť telefonicky zo stanice. Mesto je totiž veľmi dobre pripravené na príchod návštevníkov. A aj tam je slovenské pivo.“

Z Irkutska sa cestovatelia vybrali malým elektrifikovaným vláčikom do Sludjanky, mestečka, ktoré leží mimo magistrály k Bajkalskému jazeru.

Jazero Bajkal je známe ako najhlbšie na svete, je v ňom sústredená jedna pätina svetových zásob pitnej vody. Je 636 kilometrov dlhé a 50 kilometrov široké, ak by ste ho chceli obísť po brehu, pripravte sa na dvetisíckilometrovú cestu.

„Sludjanka je iné Rusko, ako môže cudzinec spoznať v mestách na trati,“ hovorí Lukáš. Je tam síce krásna stanica z bieleho mramoru, ale inak vidieť chudobu. „Bývali sme v byte u rodiny, ktorá prenajímala jednu izbu na hostel.“

V deň pobytu v mestečku otvárali Rusi nový školský rok. „Napriek chudobe išli do školy ľudia pekne oblečení, bolo vidieť, že tam si školu ešte úžasne vážia.“ Návštevu Bajkalu zvŕšili kúpaním sa a ochutnaním miestnej gurmánskej delikatesy, údenej ryby, ktorá žije iba v tom jazere.

Chceli ich oženiť

Cesta do ďalšieho mesta Ulan-Ude trvala iba šesť hodín. Na susednej posteli trčali spod deky nohy. Keď sa tá poprikrývaná kôpka posadila, vykľula sa z nej veľmi ukecaná Ruska. „My sme väčšinou len dedukovali, čo hovorí, ale veľmi sa chcela s nami rozprávať. Bola bývalá policajtka. Najväčší zvrat v rozhovore nastal po tom, keď sa pani Natália dozvedela, že všetci traja máme 27 rokov a sme slobodní. Šípili sme, že jej v hlave skrsol nejaký plán. Neskôr sme zistili, že má 25-ročnú slobodnú neter Viktóriu.“

V Rusku totiž žije o 15 percent viac žien ako mužov, v Ulan-Ude je tento nepomer ešte vypuklejší.

„Pred stanicou nás už čakala Viktória. Nešli sme do hostela, pozvali nás k nim. Keďže sme mali dosť batožiny, Peťo s Martinom išli autom s Viktóriou, ja s pani Natáliou taxíkom.“

Zrazu Lukášov taxík odbočil z hlavnej cesty, bočná viedla zanedbaným územím. „Napadli mi všetky filmy o obchodoch s ľudskými orgánmi. Martin mal zablokovaný telefón, Peter vybitý. Siahol som na kapsičku s dokladmi a peňaženkou, mal som ich pri sebe. Batoh bol v kufri. Hovoril som si: Utekať viem.“

Neskôr vysvitlo, že Natália kázala odbočiť taxikárovi preto, lebo chcela nakúpiť v neďalekom obchode.

Dom pani Natálie je na okraji mesta a bolo vidno, že je to bohatá Ruska. Pohostila nás aj domácou pálenkou samohonkou a stále chválila Viktóriu. Oprala nám, aj sme u nej prenocovali. Viktória zavčasu ráno odišla do Číny kúpiť si kožuch. V blízkosti hraníc tak robia ľudia bežne. Sadnú na autobus, cestujú 15 hodín, kúpia a cestujú späť.

Leninove šikmé oči

Ulan-Ude je už typicky ázijské mesto, vidieť to aj na ľuďoch, majú šikmejšie oči. Je v ňom mnoho budhistických chrámov, žije tam najväčšia komunita budhistov v Rusku. „Veľmi zaujímavé mesto.“

Jednou z nezabudnuteľných kuriozít Ulan-Ude je obrovská busta Lenina na veľkom Námestí Sovietov. Je najväčším pomníkom v tvare hlavy na svete. Dali ju tam za stalinských čias postaviť komunisti, aby v centre budhistického Burjatska posilnili vplyv svojho režimu. Miestni umelci taký pamätník nechceli, no po nátlaku ho postavili. Na znak nesúhlasu však urobili Leninovi oči došikma, ako ich majú Burjati, domáci obyvatelia tohto kraja.

V Ulan-Ude začína Transmongolská magistrála vedúca cez Ulanbátar do Pekingu.

Príchod do Vladivostoku

Posledná etapa cesty Transsibírskou magistrálou. Tri a pol dňa monotónneho zvuku koľajníc.

Čas si Lukáš, Peter a Martin krátili popíjaním s ruskými vojakmi, ktorí nechtiac vyzradili, že boli na západe pasmatreť Amerikancov.

Posledných pár kilometrov uháňa vlak pozdĺž pobrežia, v otvorenom okne dýchajú more.

Vladivostok sa rozprestiera na siedmich sopkách na pobreží Tichého oceána, v blízkosti hraníc s Čínou a Severnou Kóreou. Domovskú základňu tam má Tichomorská Flotila.

„Vláčikov mám už vážne dosť na dlhšiu dobu,“ taký odkaz ukončený smajlíkom poslal Lukáš domov cez facebook 10. septembra 2014.

V tichomorskom prístave práve vrcholila kúpacia sezóna, panovalo nádherné počasie. Ideálny čas na kúpanie sa v oceáne, relax, pochutnávanie si na morských špecialitách.

Výlet na tak ďaleký východ zakončili mladíci diskotékou. „Miestni chalani začali hovoriť o futbale, fandili Vladivostoku a neznášali Chabarovsk,“ spomína Lukáš. „Je to susedné mesto vzdialené od Vladivostoku zhruba tisíc kilometrov. Keď som sa pridal ku kibicom a zakričal párkrát Vladivostok, zožal som aplauz. Boli nadšení, že nejaký cudzinec zdieľa ich názor. Alkohol začali znášať ku mne na stôl. Tak som ešte skúsil, že Chabarovsk je nebaľšoj gorod. Bolo to z mojej strany neobjektívne, ale účelové (smiech).

Cesta späť

Mimochodom, Chabarovsk vyhodnotil Lukáš, Peter a Martin ako nádherné mesto s úžasným pohľadom na deltu Amuru z pristávajúceho lietadla. „V Chabarovsku sme mali medzipristátie pri ceste lietadlom späť do Moskvy.“

V Moskve, metropole Ruska, Slováci strávili noc v päťhviezdičkovom hoteli, čo po troch týždňoch nocovania v hosteloch a vagónoch bolo príjemným relaxom.

Široká ruská duša

Z Rusov boli cestovatelia nadšení. „Sú pohostinní, bližší našej kultúre ako ľudia na Západe."

Mnohí dnes vnímajú Rusov najmä podľa toho, čo sa o nich alebo o ich predstaviteľoch hovorí v médiách. „Bol som z ľudí žijúcich v tej krajine naozaj príjemne prekvapený," hovorí Lukáš. „Zo všetkých, s ktorými sme sa stretli, a bolo ich dosť, som mal dobrý pocit.“

Ktosi o tom pocite povedal, že tomu sa hovorí ovanutie širokou ruskou dušou. „Naozaj majú širokú dušu. Dalo sa s nimi baviť o hocičom, aj o politike. A aj keď nepriamo, zo všetkého vyplynulo, že cudzie nechcú, ale svoje si nedajú. Na záver musím pochváliť, ako inak, aj ruskú vodku. Aj keď nie som na tvrdý alkohol, tá ich vodka bola super.“

Zľava Lukáš Šroba, Peter Bistar a Martin Mokráň pri symbole dĺžky Transsibírskej magistrály vo Vladivostoku.

O magistrále

Transsibírska magistrála je najdlhšia železnica na svete s celkovou dĺžkou 9 288 km. Cárske Rusko ju stavalo, aby si udržalo vplyv na ďalekej Sibíri s obrovským nerastným bohatstvom.

Stavala sa od mája 1891 do októbra 1916. Stavba pretínala mohutné rieky, hory, neosídlené oblasti aj večne zamrznutú pôdu. Priemerne stavitelia položili zhruba 750 kilometrov koľajníc za rok, väčšinu trate postavili bez použitia ťažkej techniky. Projekt zhltol zhruba jeden a pol miliardy zlatých rubľov, všetky prostriedky pochádzali zo štátnej pokladnice.

Dnes je magistrála hlavnou dopravnou tepnou Ruska. Najznámejší vlak, ktorý po nej jazdí, je označovaný ako Rossia Nr. 1 alebo Nr. 2, to sú tie pravé transsibírske osobné vlaky jazdiace celú dĺžku legendárnej trate. Okrem nich tadiaľ jazdí ešte veľa iných osobných spojov na rôzne krátke, dlhšie aj dlhé vzdialenosti, a nákladné vlaky.

lv

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 984
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 945
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 977
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 528
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 459
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 967
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 456
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 537
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 463
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 381
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 357
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 537
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 463
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 381
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 357
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu