NÁMESTOVO. Filipa a Samuela Sládekovcov spája okrem bratskej lásky aj iné puto. Obľubujú matematiku. Predmet, pri ktorom sa väčšine ľudí zatočí hlava, je pre nich najväčším koníčkom.
O tom, že im to naozaj páli, svedčí aj fakt, že sa obaja zúčastnili celosvetových matematických olympiád, na ktorých si skvele počínali.
Mladší z bratov, Samuel, 17-ročný septiman námestovského gymnázia, obsadil na tohtoročnom celosvetovom finále v Kapskom meste úžasné tretie miesto.
Odborný dozor mu v Juhoafrickej republike robil práve jeho starší brat, 22-ročný Filip. Filip je v piatom ročníku matematicko-fyzikálnej fakulty v Bratislave, pracuje ako programátor a okrem toho má dočasne prerušené štúdium na známej Oxfordskej univerzite.
Čo vás vlastne na tomto predmete fascinuje?
Filip: Matematika je asi jediná veda a vec na svete, kde keď niečo platí, tak sa na tom všetci dohodnú. Navyše, po tom ako som začal robiť aplikácie, zvyknem si tak nostalgicky hovoriť, že už nikde nebude taký poriadok a všetko tak jasné.
Samuel: Fascinuje ma jej exaktnosť a nemennosť. V iných prírodných vedách, ako fyzika či biológia, len vytvárame hypotézy, ktoré následne vyvraciame pomocou experimentov a nahradzujeme ich lepšími, no nikdy nemôžeme povedať, že táto je správna. Možno len nemáme dostatok testovacích dát.
Naopak v matematike platí dodnes to, čo dokázali už starí Gréci, veď každý pozná Pytagorovu či Euklidovu vetu.
Po kom ste zdedili lásku k matematike?
Filip: Sme stvorení na obraz Boží a Pán Boh je podľa mňa najväčší matematik.
Samuel: Súhlasím s bratom.
Trošku priama otázka, ale kto z vás dvoch je lepší? Komu to viac páli?
Filip: Samozrejme Samuel.
Samuel: Filip rád klame (smiech).
Aké je to na hodinách matematiky? Nenudíš sa, kým profesori vysvetľujú učivo?
Samuel: Musím sa poďakovať učiteľom nášho gymnázia, ktorí sa snažia vyjsť žiakom, ktorí chcú, v ústrety. Na matematike mám voľnosť a je len na mne, ako ten čas využijem. Zväčša sa pripravujem na ostatné hodiny, prípadne sa snažím pomôcť s učivom spolužiakom.
Dostali ste z matiky niekedy pätorku?
Filip: Párkrát sa mi nejaká pritrafila. Zväčša vtedy, keď som veľmi špekuloval.
Samuel: Asi zopár takých klasických za nespravenú úlohu ešte zo základnej školy.
Ktorý matematický výraz považujete za najzložitejší?
Filip: Rozdiel je, či niečo zložito vyzerá a či zložité je. Najprestížnejšie matematické problémy sú práve tie, ktoré jednoducho vyzerajú a ich dôkazy majú stovky strán. Trvalo stovky rokov, kým na to ľudia prišli. Takýmto je aj najznámejší matematicky problém všetkých čias. Veľká Fermatova veta, že neexistujú prirodzené čísla a, b, c, n väčšie ako 2, pre ktoré platí a^n + b^n = c^n . Bola zadaná v roku 1637 a vyriešená v roku 1995, teda po 358 rokoch. Jej dôkaz mal 150 strán.
Samuel: Na začiatku tohto tisícročia sa stretli matematici a urobili zoznam takzvaných problémov tisícročia. Je ich sedem a sú to asi najdôležitejšie a najväčšie výzvy súčasnej matematiky. Za vyriešenie jedného z nich je vypísaná odmena milión dolárov. Dodnes bol vyriešený iba jeden. Rozlúskol ho ruský matematik, ktorý odmietol odmenu milión dolárov so slovami: „Viem, ako ovládať vesmír. Tak mi povedzte, prečo by som sa mal hnať za miliónom?“
Keď vám pánbožko pridal na logickom myslení, kde vám pre zmenu ubral? Ktoré predmety vám doslova nejdú?
Filip: Nerád sa učím veci naspamäť. Keď nad niečím sedím, som rád, keď môžem byť kreatívny, a keď niečo vytváram.
Samuel: Skôr ide o to, čo človeka baví a čomu venuje svoj čas. Nie každý môže byť najlepší vo všetkom, mne skôr nejdú predmety, na ktorých sa musím naučiť naspamäť mnoho vecí, ktoré mi nejakým spôsobom nesedia do mojej skladačky vedomostí. Za všetkým by som najradšej videl súvislosti.
