Zuzana Vojteková, triatlon
Ako sedemnásťročná som sa išla pred duatlonovými pretekmi rozbehať do bočných uličiek v Nových Zámkoch. Štart bol na námestí. Naspäť som sa vracala inou cestou a podarilo sa mi zablúdiť. Stretla som policajtov, no tí moc nepomohli. Už som neverila, že stihnem začiatok pretekov. Zrazu však pri mne zastavilo auto a pán z neho kričí, Zuzi zveziem ťa?. Sadla som do auta, i keď som ho vôbec nepoznal. Na námestie sme prišli v hodine dvanástej. Len čo som prišla, zaznel výstrel z pištole. Na túto príhodu si vždy spomenieme, keď niekde netrafím.
Lukáš Dubovský, basketbal
Na tréningu, keď som ešte hrával v extraligovom Komárne, sme mali Američana, ktorý nosil silné šošovky. Bez nich bol prakticky slepý. Hrali sme hru 5 na 5 a došlo ku kontaktu. Pokračovali sme ďalej a o chvíľku pozeráme, že nám jeden chýba. Pozrieme sa na druhú stranu a on tam pod košom po štyroch hľadal vypadnuté šošovky.
Ďalší zážitok bol tiež z Komárna. V tíme sme mali koktavého spoluhráča z Maďarska. Nacvičovali sme rýchlu rozohrávku a on si mal vybrať nejaký typ obrany podľa čísla, aby sa nám podarilo prekvapiť súpera. Prišli sme do stredového kruhu, mali sme jednu, dve sekundy, aby on povedal číslo a my hráči sa postavili do obrany. On chudák si vybral číslo trinásť, ktoré mal povedať po anglicky (thirteen). Tak sa zakoktal, že my sme padli od smiechu na zem.
Alžbeta Majdišová, biatlon
Keďže skoro stále na každý tréning dobieham, tak ma napadla historka, ktorá ma kúsok charakterizuje. Síce je pár rokov staršia. Na konci decembra sa konali majstrovstvá Slovenska. Bývala som na hoteli s Natáliou Prekopovou, víťazkou svetovej zimnej univerziády 2013. Večer pred pretekmi sme si dali budík na 7.00 h, aby sme stihli rozcvičku, raňajky, zbalili sa, išli do bunky po lyže a potom na nástrel. Spokojné sme zaspali, až kým nás ráno nezobudila chôdza v lyžiarkach po hotelovej chodbe. Pýtam sa Natálie, že koľko je hodín. Ona len s úsmevom dodala, že sa jej vybil mobil. Pozrela som teda na môj a ten tiež vybitý. Hľadali sme tak hodinky od športtestra. Samozrejmé aj tie mali prázdnu baterku. Môj som samozrejme ani nenašla. Ostával už iba notebook a ten nám konečne ukázal čas. Ostávalo 20 minút do nástrelu. Rýchlo sme nahádzali veci do ruksaku, zobrali do ruky niečo na raňajky a bežali po lyže. Nástrel sme stihli s miernym meškaním. Iró-niou je, že nakoniec sme obe svoje kategórie vyhrali.
Peter Janíček, vzpieranie
Keď sme cestovali tento rok na majstrovstvá Európy masters do Maďarska, podarilo sa nám zablúdiť. Nemali sme navigáciu a po maďarsky nikto z nás nevedel. Jednu pani som prosil na kolenách, aby nám ukázala cestu. Bola ochotná a išla s nami až do dejiska. Prišiel som tri minúty pred vážením. Moju štartovnú listinu už organizátori zahodili. Museli potom urobiť novú. Nakoniec som sa tešil z druhého miesta.
Michal Kabáč, hokej
Jednému spoluhráčovi sa stalo počas zápasu, že v súboji pri mantineli sa pravdepodobne zachytil o trčiaci klinec. Roztrhol si nohavice, ribano a ešte mu museli zašívať aj na zadku otvorenú ranu. Niečo podobné som zažil ešte počas žiackych časov v Liptovskom Mikuláše. Hrali sme vo Zvolene. V útočnej tretine mal spoluhráč súboj pri mantineli, z ktorého niečo trčalo. Jemu sa tam zasekol dres a nemohol ho vôbec vytiahnuť. Minútu sa tam šarpal s dresom. My sme kvôli tomu nemohli vôbec vojsť do útočného pásma, lebo by bol ofsajd. Už mu bolo aj do plaču. Zdá sa mi, že potom rozhodca radšej prerušil hru.
Roman Jandura, kulturistika
Vždy, keď som v príprave na súťaž, mám živo pred očami tento príbeh a budím sa zo sna. Ako junior som chcel ísť súťažiť na majstrovstvá sveta do Turecka. Aby ma nominovali, musel som sa zúčastniť Tatranského pohára. To nebol až taký problém ako to, že som vyzeral tučný. Pred pretekmi ma natieral brat, ktorý sa dosť smial, ako sa mi to všetko na tele fajne hýbe. Zároveň ma aj utešoval, že nie je to až také zlé. Ja som však vedel, ako to dopadne. Hanbil som sa ísť na pódium a chcel som to mať rýchlo za sebou. V ten deň sme sa s bratom dobre zabavili. A výsledok? Patrilo mi bezkonkurenčne posledné miesto. O tri týždne som štartoval na nominácii juniorov, ktorú som vyhral a nakoniec mi dali miesto do Turecka.
Richard Šikyňa, motokros
Pri mojich začiatkoch v kubatúre 85 ccm som sa zúčastnil jedných pretekov. Keďže tam moja trieda nebola, zapísal som sa do vyššej. Všetko išlo v pohode až do okamihu, kým som vyhral prvý a druhý meraný tréning. Jazdci išli za usporiadateľom, že nemôžem pretekať s nimi, lebo nemám motorkou s obsahom 250 ccm. Asi sa im nepáčilo, že skončili za mnou. Po ich sťažnostiach prišiel ku mne usporiadateľ a povedal, že nemôžem s nimi pretekať. Dôvodom bolo, že mám motorku s menším obsahom. Asi nevedel, že v kategórii MX2 sa môže jazdiť aj na motorke s menším obsahom ako 250 ccm. Snažil som sa ho prehovoriť, že nemusím byť ani započítaný do výsledkov. Chcel som si iba zatrénovať. On nahnevane povedal moje preteky, moje pravidlá a vylúčil ma.
Jaroslav Lupák, atletika
Na majstrovstvách Európy veteránov v poľskej Poznani sa mi vo vrhu guľou stalo, že mi namerali o dva metre viac ako som pôvodne vrhol. Nikto to neriešil okrem portugalského reprezentanta. Išiel za vedúcim rozhodcov vrhov a hodov, ktorý následne obišiel rozhodcu tejto disciplíny, zapisovateľa a ukazovateľa svetelnej tabule. Všetci mali poznačený výkon o dva metre dlhší. Až prišiel za mnou a ja som sa priznal. Tento pokus anulovali a hádzal som ešte raz. Nakoniec mi patrila ôsma priečka. S dvoma metrami navyše by som skončil na štvrtom mieste.
