VAVREČKA. Med, oplátky, sväté písmo, obilie, peniaze, to všetko je súčasťou krásne ozdobeného štedrovečerného stola preplneného voňavými dobrotami. Dlhé roky veríme, že ak budeme tieto zvyky dodržiavať, ostaneme nažívať v zdraví, šťastí, láske a s plnou peňaženkou peňazí.
Vianoce prinášajú nádej a chuť kráčať vpred. Je to čas, keď myslíme nielen na seba, ale aj na iných. Asi práve vďaka dobru, ktoré si nosíme v srdci, stávame sa svedkami nádherných zázrakov, ktoré sa dejú aj dnes, v dvadsiatomprvom storočí.
Nikdy na to nezabudnem
„Vianoce sú pre mňa zážitkom každý rok, nikdy ale nezabudnem na to, čo sme prežili pred tromi rokmi,“ hovorí Marián Kasan z Vavrečky, štyridsaťpäťročný otec štyroch detí. „Pri Štedrej večeri nás vtedy sedelo viac ako obvykle. Rozhodli sme sa, že si na sviatky vezmeme aj Lukáša a Irenku z detského domova, aby si aj oni mohli vychutnať teplo Vianoc.“
Večera sa začala ako zvyčajne. Prečítali sme si zo Svätého písma, všetkým sediacim som dal na čelo krížik so slovami: Nech si dobrá a sladká ako med.“ Nálada bola nádherná a každý sa tešil na jedlo a darčeky.
Stál pred dverami
Ako je zvykom vo viacerých rodinách, aj Kasanovci pridávajú na stôl o jeden tanier navyše na znak toho, že treba myslieť aj na tých, ktorí nemajú strechu nad hlavou a nezažívajú teplo domova. „Ešte predtým, ako sa pustíme do jedla, pozriem sa cez okno, či náhodou okolo nekráča pocestný,“ hovorí Marián. Vtedy sa však výnimočne nevybral k oknu, ale ku vchodovým dverám.“
Chytil kľučku, otvoril dvere, vykukol vonku. „V tej chvíli predo mnou stál chlap. Bol som v šoku, ale cítil som neskutočné šťastie.“ Pocestným bol Milan, miestny chlapík, ktorý žije sám a chutí mu vypiť si. Oblečenú mal tenkú bundu, bola mu zima a prosil o jedlo.
Nevieme čo nás čaká
„Milan je môj kamarát,“ hovorí Marián. „Vyrastali sme spolu a poznáme sa už veľmi dlho.“
Keď bol mladý, zomreli mu rodičia a býval iba so svojím bratom Stanom. Ten neskôr zomrel tiež a Milan zostal bývať sám v starom dome. Jeho život bol naozaj ťažký.
„Je pravda, že má problémy s alkoholom, ale nikto z nás nevie, ako by sme dopadli, keby nás stretol podobný osud.“
Rodina pocestného privítala, usadila a spoločne sa navečerali. „Boli to najkrajšie Vianoce, aké si pamätám,“ hovorí dcéra Alžbeta. „Pri stole nás bolo deväť. Naša rodina, Irenka a Lukáš a tiež nečakaný, ale veľmi vzácny hosť, Milan.“ U Kasanovcov sa mu dokonca aj ušiel darček. Betkin brat Michal mu dal deodorant.
„Som vďačný za tieto okamihy,“ dopĺňa otec. „Pre niekoho je to len zhoda náhod, pre niekoho bežná vec, no pre mňa to bol zázrak. Práve títo ľudia nás môžu priviesť do neba. Vďaka ním sme aspoň nachvíľu ľuďmi a dokážeme si vážiť život, ktorý máme.
