Misionár z Oravy bojuje o každý centimeter duše (december 2014)

Páter Robert Balek z Námestova šíri Božie slovo v Moskve. Do katolíckeho Kostola sv. Oľgy chodí približne dvesto ľudí, do susednej mešity viac ako desaťtisíc.

Celonočné bdenie s katolíkmi na Nový rok.Celonočné bdenie s katolíkmi na Nový rok. (Zdroj: Robert Balek)

Róbert Balek vyštudoval matematiku a informatiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte v Bratislave. Volaný Bohom rôznorakými dobrodružnými spôsobmi nakoniec vstúpil do rehole Verbistov - Spoločnosti Božieho Slova.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlavnou charizmou verbistov sú misie a šírenie viery v krajinách, kde evanjelium nie je ohlasované alebo je ohlasované nedostatočne. V Rusku pôsobia verbisti kvôli nedostatku domácich ruských katolíckych kňazov.

Čakala ho studená Sibír

Každý verbista si pred skončením štúdia určí tri krajiny, kde by chcel plniť svoje poslanie. „Vybral som si Čínu, Rusko a anglicky hovoriace krajiny, kde som chcel pracovať s médiami a mládežou,“ hovorí 38-ročný Robert Balek. Generálny predstavený v Ríme mu vybral Rusko.

SkryťVypnúť reklamu

Po vysviacke sa rok venoval Rómom a farnosti v Nitre, potom rok pôsobil ako kaplán v nemocnici. Po dvoch rokoch pricestoval 17. septembra 2009 do ruského Irkutska na Sibíri. Príroda a ľudia pri Bajkale, najhlbšom sladkovodnom jazere na svete, mu učarovali.

„V Irkutsku som prežil nádherný rok v kruhu prekrásnych ľudí a nádhernej prírody. V zime viac ako dva mesiace neustálych 40-stupňových mrazov, v lete až tri týždne 40-stupňových horúčav. Bolo to pre mňa dobrodružstvo.“

Kňazi rehole Spoločnosti Božieho Slova ostávajú v krajine, ktorú im vyberú, zvyčajne celý život, ale v rámci nej môžu meniť svoje pôsobenie v rôznych mestách podľa potrieb krajiny.

Z baru sa stal kostol

„Keď som odchádzal z Irkutska, všetci mi hovorili, že to bude strašné, lebo ľudia sú v Moskve neochotní a nepríjemní,“ hovorí misionár. Ich slová sa našťastie nepotvrdili. „Moskva je skutočne plná zhonu, národov a národností, ulice aj metro často vyzerajú ako obrovské rieky ľudí. Ale napriek výstrahám sa mi podarilo nájsť priateľských, príjemných a otvorených ľudí.“

SkryťVypnúť reklamu

Chrám sv. Oľgy.

Páter pôsobí ako kaplán v Kostole sv. Oľgy. Budovu postavili nemeckí zajatci po druhej svetovej vojne v časoch Stalina ako Dom kultúry. Po páde komunizmu sa z neho stal nočný klub so všetkým, čo k tomu patrí.

Samozrejmosťou bol alkohol, drogy, prostitúcia, znásilnenia, ku koncu aj vraždy. Aj kvôli tomu nebolo v tej časti mesta bezpečné vychádzať večer na ulicu. Klub nakoniec skrachoval. Verbisti ho v roku 2003 kúpili po márnych snahách o vrátenie Kostola Sv. Petra a Pavla v centre Moskvy, ktorý je teraz bizniscentrom. „Budovu sa snažíme upraviť, aby vyzerala ako chrám. Treba ešte veľa práce, aby sa v ňom veriaci cítili ako v kostole.“

Miesto discdžokeja v bývalom nočnom bare.

Chrám Sv. Oľgy je jeden z troch katolíckych kostolov v 15- miliónovej Moskve. Medzi Moskovčanmi je niekoľko tisíc katolíkov. „Najviac je neveriacich, potom je veľká skupina neveriacich pokrstených pravoslávnych, ktorí podobne ako mnohí katolíci v Európe nechodia do kostola.“ Nemalá je skupina aktívnych pravoslávnych veriacich.

SkryťVypnúť reklamu

„Druhým najsilnejším náboženstvom v Rusku nie je katolícka viera, ale islam. Vedľa nás je mešita pre desaťtisíc moslimov. Keď mali sviatok, nevošli sa dovnútra, lebo v okolitých uliciach a námestí sa ich zišlo približne stotisíc.“

Tam kde bol disdžokej, je teraz oltár.

Vagóny trpezlivosti

O farnosť sa okrem oravského misionára starajú dvaja Poliaci. Dvaja kňazi z Vietnamu a Indonézie sa zatiaľ učia jazyk. V sobotu chodí na neokatechumenátnu omšu večer približne 70 veriacich, v nedeľu ráno 60, večer 25. „Približne 150 ľudí je na ruské podmienky pekné číslo. Radujeme sa a bojujeme o každú dušu tak, ako bojovali o Stalingrad, o každý centimeter duše. Našich veriacich vedieme k vnútornému dozrievaniu, pretože ešte stále sú duchovne ako deti. Začíname od nuly. Treba k tomu veľmi veľa trpezlivosti, vagóny trpezlivosti.“

Podľa Roberta menej veriacich prináša aj výhody. „Chceli by sme mať tisíce veriacich ako v kostoloch na Slovensku, ale keby sme ich mali, nestihli by sme sa venovať každému osobne. Nedá sa mať rád naraz tisíc ľudí, ak ich nepoznáš. A spoznať ich chce čas. Bolo by dobré, keby sme mali slovenských kňazov viac, aby nesedeli uštvaní v spovedniciach v behu za hromadným vysluhovaním sviatostí, ale aby mali čas skutočne žiť s ľuďmi, venovať sa im osobne, pretože viera v Ježiša sa nedá odovzdať paušálne. Vzniká a rastie práve vo vzťahu s niekým, kto stretol Krista osobne.“

Stretnutie moskovských katolíkov s arcibiskupom Pavlom Pezzi. Robert Balek kľačí piaty zľava.

Cesty za veriacimi

Niektorí veriaci chodia do kostola cez celú Moskvu. Trvá im to niekedy aj dve hodiny. Preto neprichádzajú často a keď prídu, nestihnú povedať všetko, čo by chceli a potrebovali. Nie je na to čas, alebo sa hanbia.

„Sú to hrdinovia. Predstavte si, že ľudia z Námestova by chodili každú nedeľu do kostola v Trenčíne. Uvedomil som si to a opýtal sa sám seba, prečo vlastne sedím v chráme, čakám na nich a trápim sa tým, že nechodia častejšie. Veď ja môžem ísť za nimi.“

Misionár zaviedol experiment. Veriacich navštevuje v ich domoch a bytoch. „Povedia, čo majú na duši. Máme čas. Často rozprávame aj o hlbších veciach viery, ich vzťahov, o ich manželstve, ktoré je často na pokraji rozpadu. Pochopil som, že toto by mal byť základ mojej pastorácie. Veď Ježiš tiež nesedel na jednom mieste tri roky, neustále cestoval za ľuďmi, hľadal ich a zachránil mnohých, ktorí by sa k nemu nikdy nedostali.“

V azylovom dome.

Kňaz z Námestova spolupracuje aj so sestrami Matky Terezy, kde sa stretáva s bezdomovcami. Potrebujú počuť povzbudenie, pomoc, sú vďační za každý drobný prejav záujmu a jednoduchej ľudskej lásky. „Nič nepredstierajú, sú sami sebou. Našiel som v nich nádherné srdcia túžiace po Bohu. Nechápem, ako sa to stalo, no mám ich veľmi rád. Cítim, že aj oni mňa.“

Pomáha deťom aj alkoholikom

Sestrám pomáha aj pri práci s postihnutými deťmi a deťmi z chudobných a rozvrátených rodín. Niektoré z nich chodia do centra Dona Bosca, kde sa o ne starajú saleziáni. V lete bol s nimi v tábore spolu so sestrami. „Raz za týždeň ich navštívim, pomôžem s domácimi úlohami, porozprávam sa s nimi. Sú to krásne, nevinné duše, ale úplne stratené. Rodičia sú im alkoholizmom a nemorálnym životom veľmi zlým príkladom.“

V chráme našli útočisko aj abstinujúci alkoholici a narkomani. „Mnohí boj so závislosťou prehrávajú a zomierajú. Takých je veľmi veľa. Tí, čo skutočne našli Boha, sa držia doteraz. Pri rozhovoroch s nimi počúvam nádherné svedectvá o tom, ako ich Boh zachraňoval a hádam im Boh cezo mňa povie niečo užitočné do duše.“

Ďalšou skupinou, ktorej verbisti v tomto chráme poskytli ochranné krídla, je mládež. Stretávajú sa každú sobotu.

„Netradičná skupina. Každý so svojskou originálnou povahou. Čakáš, neprídu, nečakáš, prídu.“

S bezdomovcami, ktorí sú vďační za každú pomoc.

Pre mladých a ostatných veriacich mávajú každú tretiu sobotu v mesiaci duchovnú obnovu. „Ich názory na život sú často ovplyvnené životom dospelých, ktorí žijú prakticky všetci v dvoch, troch manželstvách, po troch až desiatich potratoch, často v rozbitých rodinách. Veľa je matiek s deťmi bez otcov.“

Boh sa stará o všetko

Veľa Rusov si myslí, že katolíkov podporuje tamojšia vláda.

„Nie je to pravda. Nikto nám nedáva plat a už vôbec nie ruská vláda. Mnohí si myslia, že sme vatikánski špióni, ktorých dotujú obrovskými peniazmi. Jeden Rus mi povedal, že si to tu môžeme vyložiť diamantmi práve kvôli peniazom z Vatikánu. Som tu štyri roky a Vatikán neposlal ani rubeľ. Žijeme z darov ľudí.“

Darcami sú väčšinou chudobní, ktorí sa podelia aj o to málo, čo majú v dôvere v Boha. Nie je toho veľa, ale dávajú to zo srdca. „Z darov našich veriacich by sme nevyžili. Pomáhajú nám dobrí ľudia zo Slovenska a Poľska. Zo zahraničných nadácií peniaze na opravu kostolov už nedostávame, lebo v Rusku sú náklady v porovnaní s Afrikou obrovské hlavne kvôli zime a drahým stavebným materiálom. V Afrike za tie isté peniaze postavia omnoho viac.“

Rusko a Ukrajina

Oravský kňaz sa vo svojej misii stretáva nielen s Rusmi, ale aj s Ukrajincami. Situácia v Rusku a špeciálne v Moskve je pokojná, akoby sa na západe nič nedialo. No z vojny na Ukrajine je zmätený. „Mám informácie z oboch strán. Počúvam a počúvam, no mám toľko nelogických, protichodných stanovísk, že nedokážem zaujať jasné stanovisko. Pravdu vie iba Boh, len on sa v tom vyzná. A preto sa modlím a odovzdávam ich všetkých Bohu. On jediný vie, čo treba robiť.“

Podľa Roberta Baleka je v konflikte vždy chyba na jednej aj druhej strane.

„Je hlúpe myslieť si, že Rusko je v tomto konflikte diabol a iné národy sú sväté a preto môžu viesť svätú vojnu proti tomuto diablovi. Trošku mi to pripomína teroristický štýl,“ hovorí misionár. „Nik, podotýkam nik nesmie viesť vojnu vo svätých úmysloch dobra očierňujúc druhého až do pekiel. Vojnou sa nič dobré nevyriešilo. Nikdy. Nestačilo nám na poučenie minulé storočie? Svätý môže byť len ten, kto bojuje skutočnými zbraňami, modlitbou a dobrom. No mocní ľudia tohto sveta to priznať nechcú. A preto, skôr ako ich zničí vojna, zničí ich vlastná žiadostivosť, honba za mocou a bohatstvom. No ľudia to pochopiť nechcú. Manipulujú masy, len aby ospravedlnili vyvražďovanie. Hlúpi sa zmanipulovať dajú a zomrú. Múdri načúvajú srdcu a poslúchajú iba Boha, nie svoju pýchu a egoizmus. Keby sme všetci načúvali Bohu, neexistovalo by toľko utrpenia z vojen vedených ctibažnými nenásytnými zdochlinami. A keďže nepočúvame Boha a robíme si po svojom, topíme sa vo vlastnom zle, pýtajúc sa, ako môže existovať Boh, ak je vo svete toľko zla. Hádžeme vinu na neho, sami sa toľkokrát rozhodujúc vpustiť zlo do tohto sveta. Sme smiešni ľudia. Smiešni.“

Modlí sa za Rusov

V uliciach Moskvy Robert vídava stánky, do ktorých Moskovčania nosia potraviny, oblečenie, peniaze. Potom ich vozia Ukrajincom. V chráme sa každý utorok spoločne s veriacimi modlí za mier. „Za Jeľcina tu bol hrozný chaos. V zahraničí to tak nevyzerá, no Putin je pre Rusov záchranou. Len vďaka nemu a jeho tvrdej ruke, ktorú Rusi potrebujú, sa sebazničenie národa zastavilo. Najlepšie, čo môžeme urobiť je, že sa budeme spoločne modliť za Rusov, pretože ak majú skutočne prsty v Ukrajine, tak im Boh pomôže zastaviť sa a skoncovať s tým. No ak v Ukrajine prsty nemajú, potom našou modlitbou im Boh dá múdro a správne reagovať na provokácie z druhej strany tak, že budú nakoniec záchranou nielen pre Ukrajinu a Rusko, ale pre celý svet. Toto je veľký Boží duchovný boj a my sme jeho súčasťou. Na ktorej strane si ty?“

Stúpajúci dolár a klesajúci rubeľ zapríčinili nárast cien. Verbisti sú s opravou kostola sv. Oľgy v Moskve na začiatku. Kto by im chcel pomôcť, peniaze môže poslať na slovenský účet rehole Spoločnosti Božieho Slova, určený pre Rusko: 0805947007/5600. V komentári treba napísať: "Sv. Oľga Moskva", aby peniaze prišli do Moskvy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  3. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  4. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  5. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  6. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  7. Kam smerujú peniaze bohatých?
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  7. Kam smerujú peniaze bohatých?
  8. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 030
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 7 645
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 157
  4. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 4 288
  5. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 3 258
  6. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 162
  7. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 005
  8. Kam smerujú peniaze bohatých? 2 863
  1. Martin Fronk: Park svätej Anny: Tam, kde spí čas a duša ticho dýcha
  2. Soňa Kallová: Slovenská železničná spoločnosť zvýšila cestovné v Tatrách o 400%. Pri kúpe v pokladni o 500%.
  3. Viktor Pamula: Stojím za Viktorom Vinczem.
  4. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  5. Adriana Kerestešová: Bol raz jeden bohatý človek, ktorý pred chudobou zatváral oči
  6. Jozef Varga: Poklony Fica diktátorom platíme z nášho spoločného...
  7. Mária Romaňáková: Prestáva sa čítať malým deťom?
  8. Anna Miľanová: Nestačí len vyžadovať lepšiu spoločnosť, ale aj pre ňu niečo dobré robiť...
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 764
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 855
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 608
  4. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 8 155
  5. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 7 872
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 579
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 151
  8. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 6 754
  1. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  2. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  3. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  4. Tupou Ceruzou: Pandemická
  5. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  6. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  7. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
  8. Tupou Ceruzou: Krížovka
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Miesto bol obhliadnuť pyrotechnik.


Ján Maslo.

Ján Maslo bude pokračovať ako tréner.


TASR
Pri výstavbe školičiek v 70. rokoch minulého storočia a úpravách okolia pomáhali rodičia i deti.

Jedna už nestojí, v druhej sú sklady.


Kadetky Tvrdošína vďačia za postup aj skvelým rodičom.

Kadetky Tvrdošína si zahrajú prvú ligu.


  1. Martin Fronk: Park svätej Anny: Tam, kde spí čas a duša ticho dýcha
  2. Soňa Kallová: Slovenská železničná spoločnosť zvýšila cestovné v Tatrách o 400%. Pri kúpe v pokladni o 500%.
  3. Viktor Pamula: Stojím za Viktorom Vinczem.
  4. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  5. Adriana Kerestešová: Bol raz jeden bohatý človek, ktorý pred chudobou zatváral oči
  6. Jozef Varga: Poklony Fica diktátorom platíme z nášho spoločného...
  7. Mária Romaňáková: Prestáva sa čítať malým deťom?
  8. Anna Miľanová: Nestačí len vyžadovať lepšiu spoločnosť, ale aj pre ňu niečo dobré robiť...
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 764
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 855
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 608
  4. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 8 155
  5. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 7 872
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 579
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 151
  8. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 6 754
  1. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  2. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  3. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  4. Tupou Ceruzou: Pandemická
  5. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  6. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  7. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
  8. Tupou Ceruzou: Krížovka

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu