Pondelok, 25. jún, 2018 | Meniny má Tadeáš

Dolnokubínčan spracoval zoznamy vysťahovalcov (január 2015)

Väčšina dedín už vie, kto a kedy sa vysťahoval za prácou do Ameriky na sklonku 19. a v prvej tretine 20. storočia. Historik Juraj Laššuth si myslí, že vysťahovalci si zaslúžia, aby zostali v pamäti obcí.

Vysťahovalci na palube parníka v roku 1892.(Zdroj: ARCHÍV JURAJ LAŠŠUTH)

Svojím odchodom umožnili prežiť tým, ktorí ostali. Rozhodol sa preto zaplniť biele miesto v histórii oravských obcí.

„Je vôbec nešťastie tohto obyvateľstva, že sa tu musí trápiť a hospodáriť na poli, ktoré je viac menej už od prírody predestinované na to, aby tu bolo výlučne len lesné hospodárstvo, chov dobytka a ovčiarstvo,“ opisuje rabčiansky notár ťažký život Oravčanov na prelome 19. a 20. storočia. „Je smutný osud tunajšieho obyvateľstva, ktoré nedopracuje toľko obilia s úmornou prácou za pol roka, koľko mu je potrebné na celoročnú výživu. Pre týchto úbožiakov by bolo potrebné, aby aspoň polovička bola kolonizovaná na lepší kraj. Maloroľník nie je v stave vyživiť rodinu, zaplatiť dane a úroky zo svojich dlhov. Ostáva mu predať hospodárstvo, inak ho postihne exekúcia.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Vysťahovať sa za prácou do Ameriky bolo pre mnohé rodiny jedinou cestou, ako prežiť. Historik Martin Chmelík v monografii o Dolnej Lehote uvádza, že od 80. rokov 19. storočia po rok 1907 odišlo za Atlantik spolu 14 500 Oravčanov.

Biele miesto v dejinách

Dolnokubínčan Juraj Laššuth históriu vyštudoval, učil a dodnes ho baví. „Chcel som prispieť k histórii Oravy niečím nespracovaným, a hlavne zaujímavým nielen pre profesionálnych historikov, ale aj obyvateľov.“

Venoval sa stručným prezentáciám o histórii dedín aj najstarším rodinám. Tento rok sa pustil do vysťahovalectva.

„Je to biele miesto v dejinách obcí, vo väčšine monografií je spomenuté iba niekoľkými vetami alebo tam nie je vôbec. Pritom významným spôsobom ovplyvnilo život každej dediny. Vysťahovalci jednak uvoľnili priestor, no ešte dôležitejšie je, že nezabudli, z akej biedy prišli. Prvá generácia celý život posielala domov peniaze. Presné sumy nepoznáme, nikto sa s tým nechválil. Pamätám si, že bony na rifle z Tuzexu sme si kupovali od babiek, ktoré dostali doláre z Ameriky. Tí, ktorí išli na zárobky, sa vrátili domov so slušnou sumou peňazí. Vyplatili dlhy, kúpili pôdu a postavili si murované domy alebo veľké drevenice, volali ich amerikánske. Zároveň priniesli nové myšlienky o štáte a spoločnosti. USA boli slobodná, demokratická krajina, nie ako polofeudálne Uhorsko.“

Skomolené mená

Zistiť počet vysťahovalcov ešte donedávna nebolo možné. „Nezachovala sa evidencia pasov spred roku 1914, žiadosti o vydanie pasu sú nekompletné a náhodne roztrúsené v archíve župy. Okrem toho veľa ľudí odchádzalo do Ameriky „na čierno“. V roku 1901 dal župan príkaz richtárom a notárom, aby napísali menovitý zoznam všetkých vysťahovalcov, v zozname sú však uvedené iba mená a priezviská písané maďarským pravopisom. Cieľ vysťahovalcov sa uvádza Amerika, myslí sa tým Kanada, USA a Južná Amerika. Do roku 1901 odišli dve tretiny ľudí do Kanady, jedna do USA, potom sa to zmenilo a väčšina odchádzala do USA.“

Najstarší Oravčan Ferenz Skucsik z Hornej Lipnice prišiel do Ameriky ako 98-ročný. Aspoň podľa úradných záznamov. Rovnaký vek stojí pri jeho mene aj v lodnom zozname. Historik sa dočítal, že doma nechal manželku Karolínu a v Spojených štátoch plánoval pracovať ako poľnohospodársky robotník.

Významným medzníkom vo výskume bolo sprístupnenie evidencie Imigračného úradu na Ellis Islande v New Yorku, ktorým prešli všetci prisťahovalci v rokoch 1892 až 1924.

„Vyhľadávanie sťažovalo, že mená a názvy boli písané maďarským pravopisom a pri prepisovaní do evidencie ich americkí úradníci ešte viac komolili. Keď si uvedomíme, že denne museli vybaviť päťtisíc ľudí, niet sa čo čudovať.“

Trstená, Nižná, Breza

Záujem o zoznamy prejavili takmer všetky oravské obce, nespracovaných ostáva päť. „Meno, evidované priezvisko, priezvisko v slovenčine, vek, stav, dátum príchodu, miesto posledného pobytu, loď, prístav a práca, ktorú chce v USA vykonávať,“ opisuje historik obsah každej kolónky.

Devätnásťročný Štefan Janeček je prvým z 304 Námestovčanov v evidencii amerického úradu. Plavil sa z Hamburgu, v New Yorku pristál 1. mája 1893. Poslednou evidovanou je Marie Hrubjaková, do Ameriky prišla 21. júla 1923 ako 22-ročná. Najviac Námestovčanov odišlo v roku 1900, počet mužov a žien je približne rovnaký, z hľadiska veku dominuje skupina 15- až 20-ročných.

Z Beňadova, ktoré patrí k najmenším obciam námestovského okresu, sa vysťahovalo 96 ľudí, z toho deväť Podstrelených, osem Ondrekovcov. Od roku 1875 eviduje Liesek 408 vysťahovalcov, väčšina pricestovala z Brém. Najčastejšie priezvisko je Matejčák, v zoznamoch sa nachádza až 15-krát.

Najviac Oravcov odchádzalo z dedín ležiacich pri rieke Orave od Dolnej Lehoty po Jablonku. „Z Jablonky odišlo 923 osôb, 671 do USA a 252 do Kanady,“ spresňuje Juraj Laššuth. „Z Trstenej sa vysťahovalo 576 ľudí, z Nižnej 501 a z Brezy 467. Zo Zákamenného iba 130, z Rabčíc 146, z veľkosťou porovnateľného Sihelného iba 17 obyvateľov, najmenej z celej Oravy. Ťažko určiť presnú príčinu. Mohla byť za tým veľkosť chotára, uprednostňovanie sezónnych prác na Dolniakoch a postoj verejnej mienky v obci voči vysťahovaniu sa.“

Natrvalo aj na zárobky

Slobodní, tvorili väčšinu, obvykle odchádzali natrvalo. „Pre dedinu to bola úľava, keďže zem nedokázala uživiť všetkých ľudí. Zaujímavé je, že z oblasti Zákamenného odišlo neprimerane veľa sedemnásťročných. No nedá sa to zovšeobecniť, niekde je väčšina slobodných, inde naopak. Prvou generáciou Američania dosť pohŕdali, napokon ako všetkými cudzincami. Žili chudobne, ale treba povedať, že chudobne na americké pomery. Ak v Uhorsku človek zarobil za deň 15 až 30 centov, v Amerike 1,5 až dva doláre.“

Druhú skupinu tvorili ženatí muži, ktorí odchádzali do USA na zárobky. „Doma nechali ženu aj deti, peniaze im posielali po častiach. Vracali sa so slušnou sumou, ktorá im umožnila zaradiť sa do vyššej strednej vrstvy. V Chlebniciach mi jeden pán povedal, že jeho stará mama chodievala na Vianoce piecť k Amerikánom. Niektorí ženatí, vidiac lepšiu perspektívu, presvedčili rodinu, aby prišla za nimi. V zoznamoch podľa abecedy možno krásne vyčítať, ako kto cestoval.“

S pasom aj bez pasu

Oravčania zvyčajne odchádzali za veľkú mláku prostredníctvom agentov oceliarskych a banských spoločností. „Pracovnú zmluvu, na tri až päť rokov, podpisovali už na Orave. Mnohí to potom veľmi banovali, najmä ak sa im pritrafilo lepšie platené miesto. Najväčšiu rolu pri rozhodovaní sa zohrávali informácie od ľudí, ktorí odišli ako prví.“

Lodné lístky, šífkarty stáli veľa peňazí. Ľudia si cestu financovali rôzne. „Kto odchádzal natrvalo, predal všetko, čo mal. Mnohí si to právne nedali do poriadku a tak dnes v katastroch nachádzame ich podiely. Slobodným sa na cestu zložila rodina. Jedinou možnosťou pre chudobných bola často pôžička od žida.“

Keďže pas nebol lacný a dlho sa vybavoval, mnohí volili cestu bez neho, iba s rodným listom. „Zjednodušene povedané, ľudia bez pasu volili severnejšiu trasu územím dnešného Poľska do Hamburgu. Ostatní cestovali železnicou cez Tešín do Brém.“

Cestovali aj Carpathiou

Lode premávali presne. Oravčania volili istotu, do prístavov prichádzali niekoľko dní vopred. „Pred nalodením museli vyplniť dotazník s 29 otázkami. Slúžil na posúdenie spôsobilosti usadiť sa v USA. Po príchode ho kapitán lode odovzdal americkým úradníkom. Dotazník slúžil ako predbežná selekcia. V prípade, že Amerika človeka vrátila, musel ísť späť rovnakou loďou, akou prišiel, no na náklady lodnej spoločnosti. Aj dnes je to cenný doklad, je tam farba vlasov, očí či suma, ktorú mal človek pri sebe. Minimum bolo desať dolárov. Alebo sa za neho musel niekto zaručiť.“

Cesta na veľkých parníkoch nebola nič moc, trvala od 15 do 60 dní, v závislosti od počasia aj cestovného poriadku. „Pre zaujímavosť, jednou z lodí, ktorou Oravčania často cestovali, bola Carpathia, známa tým, že mohla zachrániť cestujúcich na Titanicu, keby jej telegrafista nebol spal a zachytil volanie o pomoc.“

A boli v Amerike

Posledným sitom bol imigračný úrad na ostrove Ellis Island, kde vysťahovalcov, cestujúcich 3. triedou, dopravili člnmi alebo trajektami. „Vstupná lekárska prehliadka a pohovor s úradníkom zvyčajne trvali niekoľko hodín. Infekčná choroba či trestné stíhanie znamenali okamžité vyhostenie. Súčasťou pohovoru bola aj skúška z angličtiny. Väčšinou to ale fungovalo tak, že im dali preložiť nejaký citát z Biblie, pričom už na mori vedeli, ktorý to bude, takže mali dosť času sa ho naučiť. A boli v Amerike.“

Čakanie pred vchodom imigračného úradu. Na lekársku prehliadku a vstupný pohovor s prisťahovaleckým úradníkom.

Historik uvádza, že Oravčania sa usádzali v priemyselnej oblasti v severovýchodnej oblasti v štátoch New York, New Jersey, Illinois, Connecticut, Ohio, ale najmä v Pensylvánii. Najväčším strediskom Slovákov bol Pittsburg. „Ľudia pracovali v neľudských podmienkach, pri nedostatočnej hygiene, v uzavretých priestoroch v baniach a továrňach, časté boli aj smrteľné úrazy. Život Slovákov v Spojených štátoch výstižne charakterizoval významný dejateľ K. Čulen, keď povedal: Nikde nebolo Slovákom tak dobre ako v Amerike, ale nikde netrpeli toľko ako v Amerike.“

Základ pre budúcnosť

Väčšina Oravčanov vykonávala robotnícke profesie v baniach, v hutách alebo pomocné práce v poľnohospodárstve. „Zriedkavo som natrafil na kováča, možno jeden na päť dedín,“ hovorí historik. „Mäsiari boli asi dvaja. Ženy sa uplatnili ako služobné v domácnostiach alebo v ubytovniach. Niektoré si do kolónky profesia písali krajčírka. No so zručnosťami, ktoré sa naučili v nedeľnej škole, sa len ťažko mohli zamestnať v salónoch, zrejme iba v domácnosti či na farme. Vysťahovalci sa pripájali k už existujúcim slovenským komunitám, zapájali sa do činnosti slovenských spolkov, prispôsobovali sa novým životným podmienkam. Zdôrazniť ale treba, že pri krstinách, sobášoch, pohreboch, zábave a iných príležitostiach dôsledne zachovávali zvyky a obrady z domova.“

S výsledkom svojej ročnej práce je historik Laššuth spokojný. „Myslím si, že zoznamy vysťahovalcov s podrobnými faktami tvoria solídny základ pre ďalší výskum či osobitnú kapitolu v nových monografiách. Zaslúžia si, aby ostali v pamäti dedín, pretože odišli v kritických časoch. Svojím odchodom umožnili prežiť tým, ktorí ostali.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Jadrové vŕtanie je zárukou rýchlosti, presnosti a bezprašnosti
  2. Tepelné hospodárstvo Moldava plánuje preinvestovať 600 tisíc eur
  3. Do you need to unwind after a stressful week at work?
  4. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  5. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  6. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  7. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  8. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  9. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  10. Kreditná karta – áno alebo nie
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 15 957
  2. Kreditná karta – áno alebo nie 8 043
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 7 998
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 6 878
  5. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 725
  6. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 5 630
  7. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 5 195
  8. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 5 108
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 464
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 866

Hlavné správy z MY Orava

Mesto má viac ako dvesto žiadostí o byt. Čo urobí?

Niekdajšia budova škôlky, ktorú dnes využívajú skauti, je v havarijnom stave. Mesto ju chce prerobiť na byty. Pôvodný zámer urobiť v nej domov pre seniorov stroskotal na priestore.

Žiaci z Nižnej patria medzi najlepších na Slovensku

Pod úspech sa podpísalo aj vybudovanie športového areálu pri škole.

Nový predseda ŠK Tvrdošín plánuje toho veľa zmeniť

Inak bude vyzerať hlavne odmeňovanie hráčov a práca s mládežou.

Aha, čo pripravujú pre krajšiu dedinu v Bobrove

Zberný dvor má skrášliť dedinu a primäť ľudí ešte viac separovať. Ľudia majú kde vyhadzovať aj oleje a lepenky

Do Klina prišli boxeri z celého sveta

V hale vládla vždy výborná atmosféra, pri každom ringu skandovali jednotlivé tímy a podporovali svojich športovcov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Cez obec Strečno presmerujú dopravu z hlavného ťahu

Samospráva obce žiada, aby investor stavby zabezpečil pre obyvateľov bezpečnosť.

Mistrík ohlásil kandidatúru na prezidenta v rodnom meste

O tento post sa chce uchádzať ako nezávislý kandidát.

FOTO: Ako sme sa v martinskom amfiku bavili na koncerte IMT Smile

Zaplnený amfiteárer tancoval, spieval, jednoducho, skvele sa bavil. Ivan Tásler to so svojou kapelou riadne rozbalil, ľudia sa rýchlo dostali do varu. Koncert bol veľým zážitkom.

Z malého Maroša Baňasa sa stáva veľký herec

Osemročný Dolnokubínčan je jednou z postáv populárneho televízneho seriálu, no zahral si aj malého Fantomasa. Minulý týždeň skončila prvá séria Oteckov a Maroš už natáča diely druhej. Na televíznych obrazovkách ju uvidíme po letnej prestávke.

Vybrali SME



Už ste čítali?