„Je tam more, slnko, krásne ženy, poďme si vyraziť z kopýtka,“ povedal si Miroslav Barica z Istebného, keď pred štyrmi rokmi počas nepokojov v Thajsku zlacneli letenky. Za zábavou vyrazil s kamarátmi.
Kráska z facebooku
Exotická krajina splnila očakávania mladíkov. Po dvoch týždňov oddychu sa 24-ročný Istebňan vrátil do Anglicka, kde pracoval. O pár dní sa mu cez facebook ozvala Thajčanka, kamarátka ženy, ktorú spoznal v bare. Začali spolu komunikovať.
Po niekoľkých týždňoch išiel na rande. „Sadol som do lietadla a letel pätnásťtisíc kilometrov za ženou, ktorú som poznal len z fotografie.“
Na thajskej pláži.
Neskôr som to zopakoval ešte šesťkrát. Mladá, 25-ročná kráska Sudaduang Phothiya prišla za 24-ročným Istebňanom raz. Vzájomná náklonnosť prerástla do lásky, preto začali plánovať spoločnú budúcnosť.
„Páči sa mi a je to dobrý chlap,“ hovorí dnes už Mugda Barica. Mugda je skrátené meno Sudaduang.
Párik chcel žiť v Anglicku. Aby uľahčili získanie víz pre Mugdu, zosobášili sa.
Budem improvizovať
„Mama, budem sa ženiť,“ zatelefonoval Miroslav do Istebného. Matka informáciu prijala pokojne, pokiaľ sa nedozvedela, že za nevestou poletia do Thajska. „Keď som jej to povedal, v telefóne ostalo ticho. Potom som počul, ako otcovi hovorí, ten náš tĺk sa ide ženiť v Thajsku.“ Otec sa na rozdiel od matky na výlet tešil.
Mugdiny rodičia síce o Slovensku nič nevedeli, ale po jej uistení, že sa s Miroslavom berú z lásky, nič nenamietali. Obidve rodiny sa spoznali deň pred svadbou.
Svadobčania. Vľavo Thajčania, vpravo Slováci.
„Mama riadne stresovala, lebo nám pripravili tradičný thajský sobáš,“ hovorí Miroslav Barica. „Stále sa ma pýtala, čo budem robiť. Neviem, budem improvizovať, odpovedal som.“
Dátum svadby vypočítali podľa dátumov narodenia nevesty a ženícha. Konala sa 7. novembra 2012 v dome Mugdiných rodičov. No Thajčania majú vlastný kalendár a podľa neho sa mladomanželia zobrali 7. novembra 2555.
Thajská svadba
Teplomer ukazoval 35 stupňov v tieni. Ženícha, jeho sestru s priateľom a Mirovho kamaráta obliekli do bielych oblekov a šiat. Potom ich vyviedli sto metrov od domu, kde sa zbehli všetci ľudia z ulice.
„Dali mi do ruky ružový dáždnik a za ich spevu a neutíchajúceho smiechu som sa vrátil ku domu. Vyzul som sa a postavil na palmový list. Zrazu mi pod nohami niečo prasklo a všetci sa ešte viac rozosmiali. Umyli mi nohy a vošli sme dnu.“
V jednej miestnosti stál oltár zhotovený z dvoch ozdobených rastlín v kvetináči, ktoré sa podobali na kaktus. „Kľakli sme si pred ne a budhistický mních začal obrad.“
Viazanie šnúrok. Obdoba slovenského venčekového tanca.
Miroslava Baricu po polhodine kľačania už bolelo celé telo. „Zatínal som zuby, ale aj tak som nevydržal. Vyvalil som sa nabok. Zase sa všetci smiali. Radšej som si sadol do tureckého sedu.“
Keď mních skončil, začali ku mladomanželom, ktorí v ruke držali vajce a banán, prichádzať svadobní hostia. „Každý nám na ruku priviazal bielu šnúrku. Nosili sme ich týždeň. Popri tom vložili do kýblika pred nami peniaze. Je to niečo ako náš venčekový tanec.“
Ešte predtým ženích daroval nevestiným rodičom desaťtisíc eur, ktorými ju vykúpil. „Peniaze potom dali Mugde, teda nám, ale mám kamaráta, ktorý nevestu vykúpil 25-tisícmi a nedostal nazad nič. Chudobnejšie rodiny si peniaze nechávajú, lebo po odchode dcéry strácajú časť príjmu.“
Po obrade sa všetci prezliekli do bežného oblečenia, trička a krátkych nohavíc a začala hostina. Od pravej oravskej mala poriadne ďaleko. „Svadba začala o deviatej ráno, na obed bolo po všetkom.“ Slováci sa potom ešte poriadne zabavili v hoteli.
Dátum svadby 7. 11. 2555.
Nedostupné Anglicko
Mladomanželia potrebovali potvrdenie z úradu, že sú zosobášení. Chceli ho využiť na získanie anglických víz pre Mugdu. Preto išli aj na úrad. „Všetko sa odohralo rýchlo. Podpíš sa tu a tu. Hotovo. Pripadalo mi to ako prepis auta.“
So sobášnym listom v ruke začali vybavovať víza. „Stálo nás to dvetisíc eur, no aj tak žiadosť zamietli.“
Rozhodli sa pre život v Thajsku. „Plánoval som tam kúpiť od Čecha penzión, ale obchod nevyšiel, tak sme nakoniec zamierili na Slovensko.“
Mugda v Thajsku pracovala ako zdravotná sestra, má aj masérsky kurz. Zo začiatku žili v Žiline, kde pracovala. Keď otehotnela, presťahovali sa do Istebného ku Miroslavovým rodičom. Na svet prišiel Alexander.
„Je tu dobre, sú tu dobrí ľudia, ale je tu zima,“ hovorí Mugda, ktorá mala prvú zimu problémy chodiť po ľade a snehu.
„Keď videla padať prvé vločky, usmievala sa a oči jej žiarili,“ hovorí manžel. „Potom niekoľkokrát spadla a úsmev jej zmizol. Musela sa učiť chodiť ako malé dieťa.“
Thajský oltár, pred ktorým budhistický mních vykonal svadobný obrad.
Exotické jedlá a Vianoce
Thajská kuchyňa je úplne odlišná od slovenskej. Mugda si na našu rýchlo zvykla. „Najviac mi chutí králik aj bryndzové halušky. Určite sú lepšie ako škorpión, ktorého zjedol Miro u nás.“
Počas spoznávania thajskej kuchyne mladý Oravec chcel vyskúšať exotické jedlá. Svrčky a múčne červy mu chutili. „Škorpión bol najhnusnejšie jedlo môjho života. Asi preto, lebo som ho zjedol surového. Mali mi ho upražiť, ale ja som bol rýchlejší. Predavači sa na mne smiali a keď som sa opýtal, či nebol jedovatý, len mykli plecami.“
Thajské Vianoce nie sú veľkým sviatkom. „Nechystáme štedrovečernú večeru celý deň,“ hovorí Mugda. „Máme bežné jedlo. Ľudia pracujú, obchody sú otvorené. Vianočné stromčeky a Santa Klaus sú len v obchodných centrách. Ráno sa rodina stretne, porozpráva, najeme sa, rozdáme darčeky. Potom sa rozídeme.“
Naše rodinné Vianoce sú pre Mudgu niečo nové. „Tu je všade pokoj, u nás búchajú petardy.“
Páčila sa jej omša v evanjelickom kostole. „V budhistických chrámoch je ticho, každý sa modlí a medituje. V kostole všetci spoločne spievali a oslavovali. Teším sa na tohtoročné Vianoce. Dúfam, že nenapadne sneh a bude teplo.“
