Letím holandskou spoločnosťou, ktorou cestovali napríklad Ana Gardner, Omar Šarif, Jospehine Baker, Alfred Hitchcock, Ingrid Bergman, Gina Lollobrigida.
Na medzinárodnom letisku Dallas/Fort Worth po mňa prišla kamarátka Amber. Je učiteľkou na strednej škole. Zoznámili sme sa presne pred rokom v Škótsku na ostrove Skye, náhoda, ktorá ma dnes zaviala do Texasu.
Moderné mesto mrakodrapov Dallas
Veziem sa s Amber v aute a pozorujem vysoké betónové stavby naokolo, je to svet celkom iný, na aký som zvyknutý, skoro na každom rohu je vyvesená americká a texaská vlajka.
Centrum Dallasu sú samé mrakodrapy, ktoré vlastnia ropné spoločnosti. Nebýva sa v nich, ľudia tam len pracujú. Na prvý pohľad je vidieť, že som v bohatom meste.
Na jeho okrajoch sa nachádzajú obytné štvrte, pekné prízemné domy radené za sebou s parkovaním. V niektorých sú zriadené byty na prenájom a v ich blízkom okolí sú udržiavané parky. Páči sa mi spôsob organizovania dopravy v meste, veľmi jednoduché a prehľadné, rozdelené do štyroch vlakových liniek, červenej, modrej, žltej, zelenej, niečo na spôsob nadzemného metra. Prichádzajúce mestské vlaky do stanice krásne zvonia, znie mi to ako v rozprávke.
Amber ma zoberie nakupovať do shopping centra, v ňom je obrovské množstvo čerstvých a rozmanitých potravín, niektoré vidím prvýkrát v živote. Texasania nakupujú polotovary, ktoré si doma len prihrievajú. Stravujú sa veľmi nezdravo, chlieb je príliš sladký a veľmi mi nechutí.
Rôzna kultúra dávnych civilizácií
Na ďalší deň vyrážam do centra, idem si pozrieť Múzeum Sixth Floor, na mieste, kde zastrelili Johna Fitzgeralda Kennedyho. Oficiálna správa tvrdí, že strelec Lee Harwey Oswald strieľal zo šiesteho poschodia, kde sa nachádza múzeum. No podľa alternatívnej verzie celej udalosti malo byť vypálených päť až šesť striel dvoma alebo aj troma rôznymi strelcami.
Galéria moderného umenia skrýva veľa skvostov nazhromaždených z rôznych kultúr dávnych civilizácii Ameriky, Ázie, je tu celý prierez dejinami umenia až po súčasnosť. Večer ideme na futbalový zápas Dallas proti Los Angeles.
Medzi kovbojmi vo Forth Worth
Amber ma zoberie do Forth Worth, kovbojského mestečka, kde sa predávajú vyleštené kožené kovbojské topánky, kožené nohavice - chaps, opasky so širokou prackou, jazdecké sedlá a veľa ďalších potrebných vecí pre kovboja.
Vidím zinscenovanú prestrelku kovbojov. Pištoľník Billy sa opýta šerifa: „Kde vyrobili tvoju šerifskú hviezdu?“ Šerif otočí hviezdu a povie, že na jej zadnej strane je napísane Made in China. Aj v Amerike sa predáva veľa vecí vyrobených v Číne.
V obchode, kde nájdete všetko pre kovbojov.
Pozrieme si rodeo-show, na začiatku všetci stanú z lavičiek, chytia sa za srdce a spievajú hrdo pesničku o Amerike, ako správni patrioti. Moderátor ešte pred samotnou show povie: „Nech vám Boh žehná a nech Boh žehná Amerike.“ Pôsobí to na mňa až príliš showmansky.
Rôzni wrangleri skúšajú šťastie v jazde na býkovi alebo na koni. Málo z nich vydrží až do víťazného limitu.
Ďalšie disciplíny sú: chytanie býkov a koní lasom, chytanie teliatok lasom, kovboj hádže laso na hlavu a jeho parťák na nohy. Brániace sa teliatko potom poriadne roztiahnu a zviažu mu nohy. Tí, ktorí to stihnú do časového limitu, získajú finančnú odmenu. V chytaní teliatok pomocou lasa súťažia aj ženy. Najvtipnejšie je, keď počas prestávky do arény pozvú deti z hľadiska. Naháňajú živé teliatko, kto ho chytí ako prvý, dostáva sladkú odmenu.
Na večernej kovbojskej zábave hrá známa texaská kapela Billy Bob. Dievčatá majú na sebe krátke sukne a kozačky. Muži majú na hlavách klobúky a kolty prekliato nízko. Byť na zábave bez klobúka to nejde, kúpim si ho, aby som zapadol medzi ostatných a potom už môžeme tancovať tradičný texaský tanec Honky Tonk. Neskôr hráme biliard, jeden kovboj do mňa omylom štuchne lakťom, zloží si klobúk z hlavy dole. Mám pocit, že sa schyľuje k potýčke. No našťastie je to len moja predstava v hlave, ktorú mám z dobrodružných filmov.
Vlakom do hlavného mesta Austin
Cez týždeň cestujem do hlavného mesta Austin. Cesta vlakom ma pohladí po duši, už mám dosť mrakodrapov. Konečne naozajstná príroda, popri trati sú ranče, vlniace sa kopčeky, préria, kde kedysi žili indiánske kmene Komančov, Siuxov a Apačov.
Najprv tu prišli Španieli, po nich Nemci a obyvatelia ďalších európskych národov a osídľovali túto krajinu. Vystrieľali bizónov, potom indiánov a začali chovať v prérii dobytok. Sprievodkyňa vo vlaku je zvedavá, odkiaľ som. Zo Slovenska, odpoviem. Keď to počuje muž, ktorý sedí oproti mne, radostne skríkne. „Zakopane.“
Porozpráva mi, že sa volá Jozef, ženu má Poľku a navštívili spolu Poľsko a Československo. Korene jeho rodiny siahajú do Rumunska a Jordánska, býva v Los Angeles a cestuje na výlet do San Antónia.
Fotí si po ceste každú stanicu a pridáva fotky na facebook, kde sa práve po ceste nachádza. Do hlavného mesta prichádzame podvečer.
Slovenská ihlička na mape sveta
Sám proti noci pomedzi mrakodrapy hľadám Firehouse hostel, ktorý som si dopredu zabukoval. Nachádza sa v centre mesta, prenocúva v ňom veľa mladých ľudí z celého sveta.
V hosteli je mapa sveta, návštevníci zapichujú ihličky do miest, odkiaľ pochádzajú. Česi tu už boli ubytovaní, ale zo Slovenska ešte nikto, som prvý! Zapichnem ihličku za Slovákov na mape.
V noci si ešte pozriem po washingtonskej druhú najväčšiu kapitulu v USA, je nádherne vysvietená. Nasledujúci deň si spravím prehliadku mesta, v múzeu Texasu je zaujímavá expozícia o jeho histórii, o najväčšej bitke s mexickým generálom Santa Anny.
Po vyhratej bitke sa Texas stáva samostatným štátom, je to iba jeden zo štyroch štátov, ktoré boli nezávislými národmi predtým, ako sa stali súčasťou Spojených štátov amerických. Zaujme ma aj expozícia venovaná kozmickému výskumu, v Houstone sa nachádza výskumné centrum NASA.
Mestskou dopravou sa dostanem na okraj mesta a poprechádzam sa v krásnom Ziker parku pri rieke Colorado. Mrakodrapy sa mi stratia z dohľadu, je tu krásne.
Na ubytovňu sa vraciam až neskoro večer, mesto pulzuje nočným hudobným životom. Sadnem si do baru na drink a počúvam brilantné vystúpenie speváka s gitarou.
Koleso a State fair of Texas.
Benzín je lacný, ľudia cestujú autom
Ďalšie ráno chcem kúpiť známky na pohľadnice na pošte, opýtam sa muža na ulici, máme spoločnú cestu. Pomôže mi ich kúpiť z poštového automatu. Ľudia sú tu naozaj veľmi milí a k cudzincom sa správajú priateľsky.
Za trištvrte hodiny mi odchádza vlak. Ráno ešte so zalepenými očami zle odbočím, idem opačným smerom, musím sa vrátiť, ešte že sú tu ulice očíslované.
Konečne sa objaví vlaková stanica, vlak mešká celú hodinu. Sedím pokorne na lavičke s ostatnými cestujúcimi a čakám, kedy expres dorazí.
Stredná vrstva ľudí vôbec necestuje vlakom. Každý má auto a vyberie sa radšej na ňom aj na opačný koniec Texasu, benzín je veľmi lacný. Texas je po Aljaške druhý rozlohou najväčší štát v USA, je oveľa väčší, ako napríklad Nemecko alebo Francúzsko.
V mestách je infraštruktúra veľmi rozvinutá, cez dopravné uzly vedú štvorprúdové diaľnice, nie sú tam také zápchy ako u nás v Bratislave. No vlaková trať vyzerá dosť zanedbane, elektrické stĺpy popri trati sú drevené, podvaly pod koľajnicami vyzerajú staro, zišlo by sa ich obnoviť. Na ekológiu sa tiež veľmi nedbá, vlaky jazdia na naftu, ale krásne pri jazde pískajú, ako som počul v dobrodružných filmoch.
Rozlúčka s Džejárom zo seriálu Dallas
Na Southfork ranči sa točil seriál Dallas, vidíme krásne interiéry a okolité budovy. Prevezieme sa na vláčiku, ktorý ťahá traktor, sprievodkyňa nám porozpráva pikošky z filmovania.
Ranč bol postavený len kvôli seriálu, predtým tu bola zelená lúka. V tomto roku sa začala natáčať nová séria, herec Larry Hagman, ktorý hral Džejára, zomrel pred tromi rokmi.
Seriálová rodina Ewingovcov má v areáli aj malý cintorín, prídeme mi to čudné a z recesie si preto na tom mieste poplačem.
V nedeľu ma zoberie Amber do katolíckeho kostola, väčšina obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu, protestantov je veľa, sú ale roztrieštení vo viacerých smeroch. Najviac členov má katolícka cirkev a najsilnejšia protestantská skupina sú baptisti. Farár má po celý čas kázania na omši zdvihnutú ruku a tri palce smerujú k nebu. Ľudia tu oveľa dlhšie kľačia pred svätou omšou.
Panoptikum nočného Dallasu
Program mám pestrý, večer ideme hrať do obrovského bowlingového centra v Dallase.
Nevidieť State fair of Texas by bola veľká škoda, je to ako veľká púť s množstvom atrakcii, súťaží, výstav, vystúpení skupín. Nechýba ani horská dráha, kolotoče a zábava všetkého možného druhu. Prevezieme sa na veľkom kolese, vnímame nádherné panoptikum nočného Dallasu a celého Fair parku. Symbolom veľtrhu je obrovská postava Texasana, ktorá stále niečo hovorí.
S Texasom sa lúčim v botanickej záhrade, stále je vonku príjemné teplo. Kráčame pomedzi krásne upravené kvetinové záhony s fontánami, zaujme ma domček postavený z tekvíc. Príjemným zážitkom aj prekvapením je, že je tu všade poriadok, ani v noci nevidieť žiadnych opilcov. Spomeniem si na pieseň od Waldemara Matuška Růže z Texasu a tak si ju na záver mojej cesty zaspievam a poviem si, goodbye Texas.
Autor: Medard Slovík
