NÁMESTOVO. V roku 1974 sa na podnet študentov a pedagógov vtedajšej Vysokej školy poľnohospodárskej a Pedagogickej fakulty v Nitre stretli Oravci, ktorí tam v tom čase študovali alebo pracovali.
Na stretnutia prichádzali aj predstavitelia regiónu, školstva a jednotných roľníckych družstiev z Oravy. Mali možnosť zoznámiť sa so študentmi a prípadne im ponúknuť prácu. Takýmto jednoduchým, ale účinným spôsobom sa veľa mladých inžinierov a učiteľov okamžite zamestnalo a dnes mnohí z nich zastávajú významné posty v regióne.
Dušou všetkých stretnutí býval dnes už nebohý Prof. Ľudovít Kohút, rodák z Ústia. Každé stretnutie dirigoval neviditeľnou taktovkou tak, aby prítomní mali zážitok nielen spoločenský, ale aj umelecký, a najmä presiaknutý láskou k Orave. Jeho neviditeľná taktovka je prítomná aj tentokrát.
Na tohtoročné jubilejné stretnutie prišlo 50 niekdajších nitrianskych Oravcov, medzi nimi aj štyria bývalí richtári Obce Oravcov v Nitre Ján Tokár, Dušan Ďurčák, Štefan Škorvánek a Martin Zembjak. Bolo presiaknuté spomienkami na študentský život v Nitre.
Každoročné novembrové stretnutia Obce Oravcov v Nitre prerušila po pätnástich rokoch Nežná revolúcia.
„Potom sa už nenašiel študent, ktorý by v aktivitách pokračoval,“ povedal Martin Zembjak. „Tak sme sa po pár rokoch dohodli, že zorganizujeme spomienkové stretnutie na niekdajšie stretnutia. Odvtedy sa stretávame opäť, toto stretnutie bolo devätnáste.“ Čo ich drží pokope? Dolniakom vraj srdce piští po Orave. Profesori hovoria, že kým budú žiť, vždy prídu. „No a ak sa budú chcieť stretávať oni, my, študenti, samozrejme prídeme tiež,“ dodáva Martin Zembjak.
Autor: Daniela Wolfová
