ZÁKAMENNÉ. Detský divadelný súbor Prvosienka prijal ponuku priateľov z Litvy prísť na festival Bendraamžiu v meste Joniškis. Rozhodli sme sa zahrať im inscenáciu Za plotom, ktorú si vyžiadali.
Pre organizátorov sme boli hosťami ich festivalu a pripravili nám naozaj bohatý sprievodný program.
Zaujali aj cesty
Zažili sme v Litve toľko, ako na máloktorom inom festivale. Začalo sa to už na letisku v Rige, kde sme sa po prílete stretli so Švajčiarmi z Turgi. Spoločne sme sa zvítali s Arvydasom, riaditeľom festivalu a hostiteľom, a ako sa ukázalo neskôr, aj naším domácim. Celá skupina sme absolvovali prehliadku rižského starého mesta a zastavili sa na krátky oddych v zábavnom centre.
Cesta z Rigy do Joniškisu bola prvé prekvapenie, kvalitná, rovná, bez dier a koľají po kamiónoch. Lotyši a Litovčania majú hlavné ťahy asi lepšie ako my. Ale asi sa im stavajú ľahšie, lebo krajina je málo členitá a najvyšší kopec v Litve má vraj tristo metrov.
Po príchode do Joniškisu nasledoval známy kolotoč - večera a rozdeľovanie detí do rodín. Nás, vedúcich, ubytoval u seba doma už spomenutý riaditeľ Arvydas. Bola to výborná možnosť spoznať bližšie ich kultúru, zvyky a oprášiť ruštinu, ktorou hovorí už skôr len stredná a staršia generácia.
Kopec plný krížov
Na druhý deň nám hostitelia pripravili náročný, ale veľmi dobrý program. Hneď ráno sme išli na Horu krížov, pamätné miesto litovského kresťanstva. Na pamiatku na padlých vojakov v polovici 19. storočia tam obyvatelia postavili spočiatku niekoľko krížov. Ako išiel čas, krížov pribúdalo, až zaplnili celý kopček a dnes aj okolie. Nezničil ich dážď, vietor ani komunistická moc buldozérmi v 20. storočí. Stoja tam dodnes, staré vedno s novými, malé s veľkými, vráskavé s hladkými, kríže z Anglicka, Poľska, Ruska, Balkánu. Spoločne v tom tichu, ako sme chodili pomedzi ne, na nás prevrávali vďaka vetru, ktorý rozhýbal ružence a malé krížiky zavesené na tých väčších. Malá modlitebňa vzadu nemá oltár, ale presklenú stenu s výhľadom na Horu.
U Koženého kráľa
Plný dojmov sme sa presunuli do Šiauliai, štvrtého najväčšieho mesta Litvy. Tu nás čakala prehliadka vily Chaimasa Frenkela, najbohatšieho Euró-pana na začiatku 20. storočia prezývaného Kožený kráľ. Upútali nás bohato zdobené stropy a história mesta na pozadí jedného významného podnikateľa.
V meste je veľa múzeí a my sme sa vybrali ešte do múzea bicyklov a do veterného mlyna. Tam sme si pod dozorom mlynárky z pripraveného cesta upiekli v originálnej peci svoj vlastný malý chlieb a namleli ručne trochu múky.
Deň sme ukončili v čokoládovni. Najprv sme sa dozvedeli niečo o histórii a pestovaní čokolády, prečo je niektorá čokoláda biela a prečo je horká čokoláda najkvalitnejšia. Potom nasledoval zlatý klinec večera. Dostali sme tri druhy rozpustenej čokolády, oriešky, strúhaný kokos, sušené ovocie, marcipán a mali sme vytvoriť nejaký čokoládový výtvor. Po vyhodnotení zaznela veta: Čo je na stoloch, môžete všetko zjesť. Bolo nás vyše tridsať, statočne sme sa pokúšali zlikvidovať všetku čokoládu, naozaj kvalitnú, ale nepodarilo sa.
Prehliadka žánrov
Ďalšie dva dni sme mali vyplnené divadlom. Videli sme pestrú prehliadku rôznych žánrov a vekových kategórií - od detského divadla, cez študentov divadelného štúdia na gymnáziu, vysokoškolských študentov divadelnej univerzity až po dospelých profesionálov.
Až po prehliadke sme si uvedomili, aké ocenenie kvalít nášho divadla nám prejavili organizátori pozvaním na ich festival. Videli sme snahu dramaturgie ukázať kvalitu a sme veľmi radi, že sme sa v rámci festivalu nestratili a dobre reprezentovali slovenské amatérske divadlo v konfrontácii s profesionálmi.
Pre nás bolo čarovné vystúpenie Štátneho bábkového divadla z Kaunasu, kde sa podarilo hercom vytvoriť naozaj autentickú atmosféru a vtiahli do deja malých aj veľkých. Výborní boli študenti v pohybovom divadle z Divadelnej univerzity vo Vilniuse, na ktorých sme boli asi najviac zvedaví. Predviedli skvelé predstavenie, plné emócií a perfektne zvládnutých pohybových kreácií.
Stretli sme aj priateľov z mesta Plunge, s ktorými sme boli v Lingene na Svetovom festivale detského divadla v roku 2010. Uviedli inscenáciu na motívy ľudovej rozprávky, s ktorou reprezentovali Litvu aj tento rok v Lingene. Trošku nás sklamalo vystúpenie Divadla pantomímy z Klaipedy, ale nie každý deň je nedeľa a všetko vyjde perfektne.
Oprava zámku
Perfektný bol ale posledný deň. Najprv sme opäť prešli do Lotyšska a prezreli si zámok Rundale. Jeho majiteľom bol aj cársky pokladník Kataríny Veľkej, a bolo to poznať. Lotyši ho opravujú vyše dvadsať rokov, pretože prešiel klasickou cestou pamiatok šľachty.
Za socializmu tam boli sklady potravín, sýpky, škola a dokonca v jednej sále aj telocvičňa s basketbalovými košmi. Dnes odovzdávajú reštaurátori každý rok jednu miestnosť, v lepšom prípade dve. Zariadenie sa nezachovalo a tak napríklad tridsať japonských váz kúpilo múzeum na rôznych dražbách aj v zahraničí. Finančne náročné bolo aj vybudovanie francúzskeho parku so strihanými plotmi a kvetinovými záhonmi.
Prívlastok zážitkový
Uzimení z neustáleho vetra sme sa vrátili do divadla v Joniškise. Ostali sme tam len my, Švajčiari a domáci súbor. Deti sa medzi sebou hrali rôzne divadelné cvičenia a hry a my dospelí sme pomaly hodnotili festival. Sami sme si ho súkromne nazvali zážitkový. Zažili sme veľmi veľa, videli kvalitné inscenácie, spoznali mnohých dobrých ľudí, vďaka ktorým sme sa cítili v cudzej krajine, napriek skromnejším pomerom, celkom dobre. Pre dievčatá to bola nová skúsenosť a možno si spoločne budeme viac vážiť pre nás samozrejmé veci.
Ďakujeme rodičom a škole za možnosť zúčastniť sa na tomto festivale a reprezentovať Slovensko v zahraničí.
Autor: Pavol Demko
