DOLNÝ KUBÍN. Keď Anton Paluga kúpil od mesta pozemok na Srňacom a v roku 2003 začal stavať rekreačnú chatu, netušil, že skončí ako bezdomovci len s trvalým pobytom bez uvedenia presnej adresy.
Adresa bez ulice
„Býval som s rodinou v mestskom služobnom byte,“ hovorí Anton Paluga. „Rozhodol sa využiť ponuku mesta postaviť rodinný dom.“
Kúpený pozemok je však v lokalite, ktorá je podľa územného plánu určená ako rekreačná zóna. Preto postavil chatu. Skolaudoval ju v roku 2013. Keď sa presťahoval, požiadal o zmenu trvalého pobytu.
„Na úrade mi povedali, že v rekreačnej chate trvalý pobyt mať nemôžem.“
Päťčlenná rodina má odvtedy adresu Dolný Kubín. „Dopadli sme ako hocijaký bezdomovec. Všade potrebujú celú adresu. Keď nemáme uvedenú ulicu, sme nedôveryhodní pre banku, ďalšie inštitúcie aj zamestnávateľa.“
Odporúčanie ministerstva
Anton Paluga poukázal na list ministerstva vnútra, ktoré tvrdí, že obyvateľom rekreačných chát je možné udeliť trvalý pobyt.
Marián Smoleň, vedúci odboru výstavby na radnici, vysvetlil, prečo nerešpektujú odporúčanie. Prideľovanie trvalého bydliska upravuje zákon. Podľa neho trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon nestanovuje inak. Podľa tohto zákona sa riadi aj ministerstvo.
„Vôbec si nevšimli odkaz na stavebný zákon pri stavbách určených na individuálnu rekreáciu,“ hovorí Marián Smoleň. V príslušných paragrafoch stavebný zákon vymedzuje, čo sú bytové a nebytové budovy. Určuje, že ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na ňu požiadavky na bytové budovy. Ak by Anton Paluga preukázal, že jeho chata spĺňa podmienky určené pre rodinné domy, na základe čoho by mu pri zmene stavby na bytovú umožnili prideliť aj plnohodnotný trvalý pobyt, nastáva rozpor s územným plánom mesta.
Niekto áno, iný nie
„Podľa územného plánu je Srňacie, až na výnimky v starej časti, určené ako rekreačná zóna, takže nemôžeme preklasifikovať chatu na rodinný dom,“ hovorí Marián Smoleň.
Palugovci majú dvoch susedov. Jeden má ten istý problém ako oni, druhý má rodinný dom aj trvalý pobyt. „Naše pozemky susedia. Ako je možné, že on pobyt dostal a my nie?“
Marián Smoleň upozornil, že výstavbu rodinného domu suseda povolili v čase, keď dnešný územný plán neplatil. Zmenu plánu možno dosiahnuť len jeho úpravou, s čím je spojených viacero komplikácií.
„Ak by sme Srňacie určili ako obytnú zónu, museli by sme podľa zákona o obecnom zriadení zabezpečiť všetky verejnoprospešné služby,“ hovorí Smoleň.
Ich dodržiavanie je nákladné. Zahŕňa najmä zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, miestnu verejnú dopravu nakladanie s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu zelene a verejného osvetlenia.
Bez vody to nejde
Pre pár ľudí, ktorí v Srňacom majú trvalý pobyt, mesto dokáže zabezpečiť iba základné veci. Po zmene územného plánu by ich tam začalo bývať viac, na čo mesto peniaze nemá. Vysokou položkou by bolo zabezpečenie mestskej dopravy po približne päťkilometrovej zničenej ceste, ktorá patrí Žilinskému samosprávnemu kraju. Čistenie splaškov by bolo možné vyriešiť rozšírením existujúcej čističky odpadových vôd, ktorú vlastní tamojšie rekreačné stredisko.
„Ale zásobovanie pitnou vodou je zatiaľ neriešiteľný problém,“ hovorí Smoleň. „Nie je tam vhodný vodný zdroj, ľudia majú studne. Keď sa jednej z obyvateliek v minulosti studňa kontaminovala, mesto muselo podľa zákona niekoľko mesiacov vodu občanom voziť a potom zafinancovať nový malý vodný zdroj.“
Radnica sa obáva ešte ďalšej veci. Zmenou rekreačnej zóny na obytnú by urobili precedens. Podobné požiadavky by si mohli začať uplatňovať ďalší majitelia rekreačných objektov v okolí Dolného Kubína. Typickým príkladom je Kubínska hoľa, kde je už viacero chát trvalo obývaných. „Nedokážem si predstaviť, ako by sme tam zabezpečili pitnú vodu, osvetlenie, miestnu hromadnú dopravu, v zime odvoz odpadu a udržiavanie prístupových ciest.“
