Volám sa Rebeka, mám 17 rokov a som štvrtáčkou na súkromnom bilingválnom gymnáziu v Dolnom Kubíne. Chcem Vám porozprávať o mojom školskom roku v Bostone. V anglickom Bostone, ktorý bol na svete prvý.
Chcela som ísť študovať angličtinu do niektorej anglicky hovoriacej krajiny. Vybrala som si Veľkú Britániu, pretože je pomerne blízko. Asi 40-tisícové mestečko Boston leží na východe Anglicka, blízko mora. Tečie cezeň rieka Heaven, čo znamená nebo. Nájdete tam typické tehlové domčeky s veľkými bielymi oknami, ktoré sa lepia jeden na druhý, ale aj obrovské nákupné centrá. K dominantám mesta patrí veterný mlyn a katedrála s jednou z najvyšších veží v Anglicku, meria 83 metrov, odkiaľ je nádherný výhľad. Bývala som v hostiacej rodine Lawrence spolu s Annou – študentkou z Talianska.
Typické biele domčeky majú veľké biele okná a sú nalepené jeden na druhý.
Hovorí sa, že v Anglicku veľa prší. Nie je to až taká pravda. Keď prší na Slovensku, tak leje. Tam na vás padajú jemné kvapky, čo je osviežujúce. Ľudia sú na to zvyknutí, nevyťahujú ani dáždniky.
Trinásť Slovákov
Škola typu college je vlastne prípravou na univerzitu. Bostonskú navštevuje tritisíc študentov z celého sveta. Spomeniem Hongkong, Nigériu aj Moldavsko. Bolo zábavné naučiť sa navzájom čo-to zo svojich jazykov. Zo Slovenska nás bolo 13, čo ma prekvapilo. Školský rok trvá od septembra do júna, delí sa na trimestre. Začiatok bol pre nás, mňa aj moju spolubývajúcu Annu, veľmi ťažký.
Hoci som sa po anglicky učila už od škôlky,veľa som toho nerozumela. Postupne sa to zlepšilo. Treba veľa počúvať a využiť každú príležitosť rozprávať sa po anglicky. Lebo my síce ovládame gramatiku, ale keď prídeme do Anglicka, nevieme rozprávať. Ja som sa na začiatku dosť hanbila, pretože som si nebola istá, či hovorím správne. Je dobre prestať sa tým zaoberať a čo najviac hovoriť, pozerať anglické filmy, čítať knihy a učiť sa obľúbené pesničky. Vzťah s učiteľmi sme mali skôr kamarátsky. Sú veľmi trpezliví, keď niečomu nerozumiete, aj desaťkrát vám to vysvetlia.
Oravčanka Rebeka, jedna z tritisíc študentov na Boston College.
Takmer bez kníh
V škole je povinná angličtina, z voliteľných predmetov som si vybrala matematiku, kreatívne médiá a film studies, kde sme pozerali filmy a potom sme ich dopodrobna rozoberali. Dnes už každý film vnímam úplne z iného hľadiska, všímam si uhly kamier či polohy osôb. Hodiny boli zábavné, veľmi som sa na ne tešila. V učebniach sú interaktívne tabule, študenti pracujú na počítačoch alebo píšu na tabuľu fixkou. Knihy nepoužívajú vôbec, výnimkou sú matematické príklady.
Každý predmet sa vyučuje v inom areáli – campuse. Vyučovanie sa začína ráno o deviatej, čo je super, pretože si môžete dlhšie pospať. No na druhej strane, škola končí o pol piatej popoludní. Jedna vyučovacia hodina trvá 90 minút, denne sú štyri. Ráno dve a po hodinovej obedňajšej prestávke ostatné. Každý trimester končí skúškou a namiesto vysvedčenia dostane študent na konci roka certifikát. Päťminútovky ani neohlásené písomky neexistujú. O každej skúške viete minimálne dva týždne dopredu. Keďže som dobre neovládala jazyk, najťažšou domácou úlohou boli eseje.
Kreatívne médiá - jeden z troch voliteľných predmetov.
Radosť z pohľadníc
V piatky sa študenti stretávajú v spoločenskej miestnosti na internáte. Pozerajú filmy, hrajú biliard alebo relaxujú. Do baru ťa pred osemnástkou nepustia. No mali sme vlastné oslavy s hudbou, povolené školou. Na každej nás strážil ochrankár. V júni som mala narodeniny. Najprv som nechcela oslavovať, no hostiaci rodičia mi povolili menší večierok u nich doma. Dostala som veľa pohľadníc. Angličania si ich dávajú pri každej možnej príležitosti. Keď oslavoval narodeniny môj hostiaci otec, dostal ich asi dvadsať. Vyložil si ich na viditeľné miesto a tešil sa z nich.
Sedemnáste narodeniny v kruhu anglickej rodiny.
Medzinárodná rodina
Môj anglický otec William pracuje s počítačmi. Na služobnej ceste v Thajsku sa zoznámil s terajšou manželkou Somwang. Je zdravotná sestra, robí hlavne večer. Zároveň vypomáha v thajskej reštaurácii. William a Somwang majú dve deti, Jessicu a Jeremyho. Hneď sme sa skamarátili. Jessica už ako päťročná vedela čítať aj písať. Veľa som sa od nich naučila – napríklad pri pozeraní rozprávok. Chýbajú mi. Rodina býva vo veľkom dome so záhradou. Páčila sa mi spoločná príprava večerí, pri ktorých sme sa rozprávali o tom, aký sme mali deň. Občas som uvarila slovenské jedlo, chutil im vývar aj žemľovka. Oni viac zapekajú ako varia.
Do kostola nechodia, iba na Vianoce. Ja som chodievala pravidelne. Super bolo, že nám na začiatku rozdali papiere s textami všetkého, čo počas bohoslužby odznelo.
Cestovanie
Víkendy patrili výletom. Anglicko je naozaj pekná krajina.Využívali sme každú možnosť cestovať, či už na pláž do Skegnessu alebo do väčších miest, ako je Cambridge alebo Peterborough. Cestovali sme autobusom aj vlakom, hoci verejná doprava je veľmi drahá. Dvadsať minút stojí asi osem libier. V rámci mesta sme sa presúvali na bicykli alebo pešo.
V Cambridge nie je dôležité, kde hráte, ale ako.
Zo školy sme často navštevovali Londýn. Boli sme v štúdiách, kde sa nakrúcal Harry Potter. Ochutnali sme slávny Butterbeer – maslové pivo, mohli sme si kúpiť šály, klobúky, čarovné prútiky aj fazuľky rôznych chutí, no bolo to veľmi drahé. Najviac sa mi páčilo v Stamforde, kde sme strávili deň v obrovských rozkvitnutých záhradách s jazerom.
Kto môže, nech ide
Život v Anglicku je zaujímavý. Na jednej strane moderné obchody s úžasným výberom, na druhej tradičné trhy v stredu a v sobotu. Starí ľudia žijú veľmi aktívne. Moja hostiaca babka Jane chodievala na fotografický krúžok aj jogu a pritom sa starala o malú farmu. Mladí uprednostňujú značkové oblečenie. Moderný je croptop, tričko nad bruchom, vysoké džínsy, nízke biele topánky a veľký drdol na hlave.
Rok na strednej škole v zahraničí odporúčam každému, kto má šancu si to vyskúšať. Naučíte sa jazyk, nájdete si veľa kamarátov z celého sveta a stanete sa samostatnejšími. Treba len prekonať strach a nájsť motiváciu. Aj keď mi rodina a kamaráti zo Slovenska veľmi chýbali, spoznala som ľudí, ktorí sa stali mojou druhou rodinou. Určite to bola obrovská skúsenosť do života, takže vôbec neľutujem, že som ponúknutú príležitosť využila.
