DOLNÝ KUBÍN. Podľa štatistiky je na Slovensku týraná každá štvrtá až piata žena. Donedávna ku nim patrila aj 42-ročná Katarína, matka 17-ročnej dcéry a 13-ročného syna.
Bitka a týranie
„Manžel niekoľko rokov neprimerane pil alkohol, nestaral sa o rodinu, vyvolával hádky, správal sa násilnícky,“ hovorí Janka Murínová, pracovníčka poradenského centra pre obete domáceho násilia v Dolnom Kubíne.
Pani Zuzana po materskej dovolenke nastúpila do práce ako opatrovateľka. Manžel ju kontroloval v práci, pravidelne jej kontroval cestovné lístky, mobilný telefón, počítač. Prestavoval jej budík, aby zmeškala do práce. Každé ráno ju vyprevádzal s vulgárnymi poznámkami. Vyvolával jej zamestnávateľke a nariaďoval, kedy jej má dať dovolenku, kedy a ako má pracovať, prezváňal jej aj v noci. Zuzana nakoniec z práce odišla, podala výpoveď. „Krátko potom ju hrubo fyzicky napadol, pomôcť jej musel lekár,“ hovorí Janka Murínová. „Ale ani po tejto udalosti na manžela trestné oznámenie nepodala.“
Zamykal ich v dome
Niekoľkokrát chcela matka zo spoločnej domácnosti aj s deťmi odísť. Prosila manžela, aby ju pustil. Nikdy jej to nedovolil a násilie umocnil zamykaním v dome.
„Všetko, čo sa v rodine dialo, nepriaznivo vplývalo na jej zdravie a zdravie detí,“ hovorí pracovníčka poradenského centra. „Situácia sa stala neznesiteľnou a Katarína absolvovala ambulantnú psychiatrickú liečbu.“
Po jej ukončení začala hľadať pomoc. Na internete zistila kontakt na poradenské centrum.
„Už pri prvej návšteve jej začali pomáhať a podnikať kroky, ktoré postupne viedli k riešeniu neúnosnej situácie v rodine,“ hovorí Janka Murínová.
Po terapeutických sedeniach so psychológom a sociálnou pracovníčkou poradenského centra súhlasila s navrhnutými spôsobmi pomoci pre ňu a jej deti. Veľkým prínosom sa ukázala veľmi dobrá spolupráca a ochota nechať sa viesť.
Pomoc poradenského centra
„Vybavili sme prestup Zuzaninho syna do inej základnej školy a v tajnosti pripravili odchod z domu, povedali, čo si musí so sebou vziať.“
Pani Zuzane s dcérou a synom zabezpečili ubytovanie v zariadení núdzového bývania s utajenou adresou. Spísali návrh na rozvod a určenie rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Po rozvode manželstva zabezpečili mediátora na vysporiadanie majetku. Pomohli s nájdením vhodného zamestnania, aby rodina mala zabezpečený pravidelný príjem.
„Počas pobytu v zariadení núdzového bývania sa postavila na vlastné nohy, ušetrila si peniaze a aj s pomocou jej rodičov bývajú teraz vo svojom vlastnom byte. Katarína a jej deti sú šťastné, že sa v relatívne krátkej dobe podarilo ukončiť desaťročné spolužitie s manželom, otcom a tyranom.“
Pracovníci centra boli počas celého obdobia poradenského procesu k dispozícii s mobilným telefónom až do neskorých večerných hodín.
