Hovoríme s Martou Tonigerovou, jej mamou. Katka bola medzi prvými, ktorí doniesli na Oravu informácie, čo sa v Prahe a v Bratislave deje. Potom bolo len otázkou času, že sa k revolúcii pridali aj ľudia v regiónoch.
„Keď sa dcéra vrátila na Oravu, ľudia ani nevedeli, že niečo takéto prebieha.“
Od Nežnej revolúcie ubehlo už presne dvadsaťpäť rokov. Ľudia sa vtedy dokázali vzoprieť moci a postavili sa za svoju slobodu. Za niečo, čo každému človeku právom patrí. Dejiskom tvrdých demonštrácií bola predovšetkým Praha a Bratislava, no téma tohto prevratu sa priamo dotýkala ľudí zo všetkých kútov Československa.
Telefón mal len málokto
„Každý rodič vie, aké je náročné nevedieť, čo sa práve deje s vaším dieťaťom. Nikomu by som to nepriala. Katka vždy bola veľmi akčné dieťa, ktoré nechýbalo tam, kde sa niečo deje. V tom období študovala v Prahe. Po návrate z práce som sa o demonštráciách dozvedela z rozhlasu a popadol ma veľký strach.“
Obavy matky sa naplnili a potvrdilo sa, že Katka bola naozaj priamym účastníkom tvrdých stretov.
„Po troch dňoch bez kontaktu s ňou mi zazvonil telefón. Volala mi Katka. V tej chvíli som pocítila obrovskú úľavu. Ozvala sa mi vďaka známym, ktorí žijú v Prahe,“ hovorí teta Marta.
Mladá študentka sa v týchto dňoch ukrývala u ľudí, ktorí ju vpustili do bytu počas úteku. Na internát sa dostať nedokázala. Podarilo sa jej to až po troch dňoch.
„Keď docestovala na Oravu, čudovala sa, že je to tu také pokojné. Myslela si, že revolúcia má rovnaký priebeh vo všetkých kútoch krajiny. Jej odvaha bola obdivuhodná. Nikdy sa o tom, čo zažila, nebála rozprávať.“
Rozhovory potajme
Po pár dňoch Katku oslovili, aby porozprávala o svojich zážitkoch študentom a ľuďom v Krivej.
„Diskusia sa začala niekedy podvečer, už si nespomínam na presný čas. Dohodli sme sa, že musí prísť domov najneskôr do polnoci. Bolo presne pol druhej, keď som sa pozrela na hodiny a nebolo po nej ani chýru. Veľmi som sa bála. Rozprávať o tom, čo sa naozaj stalo, a o tom, aké boli tieto udalosti kruté, bolo nebezpečné. Dvere bytu otvorila asi až okolo druhej. Rozhovoru s ňou sa zúčastnilo mnoho ľudí, ktorí ju zasypali otázkami. Ľudia sa vďaka nej dozvedeli o všetkom podstatnom.“
Oravčanka má dnes štyridsaťdeväť rokov. Vždy vynikala aktivitou a odhodlaním bojovať za veci, ktoré sú podľa nej správne. Plnila si svoje sny a nikdy sa nebála prezentovať svoje názory. Momentálne žije a pracuje v Prahe. Vyštudovala vysnívanú vysokú školu a venuje sa biologickému výskumu.
