DOLNÝ KUBÍN. V stredu 22. novembra vyšlo 47. číslo Oravy na ôsmich stranách, ako orgán Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska a Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne. V otváracom článku na titulke prináša stanovisko členov a kandidátov ZO KSS pri ONV.
Odsudzujeme zámernú manipuláciu
„V posledných dňoch sa rôzne skupiny osôb za aktívnej podpory niektorých západných masovokomunikačných prostriedkov snažia vyvolať konfrontáciu so štátnou mocou, destabilizovať politickú situáciu. Odsudzujeme zámernú manipuláciu s vedomím zvlášť mladých ľudí, vyvolávanie emócií a nepriateľských nálad. Plne si uvedomujeme, že iba každodennou statočnou prácou, iniciatívnym plnením úloh na všetkých úsekoch našej činnosti môže sa stať reálna cesta naplnenia zámerov prestavby socialistickej spoločnosti pod vedením KSČ. Touto cestou aj v budúcnosti pôjdeme.“
V jednom z nasledujúcich čísel stanovisko odôvodňujú neinformovanosťou.
Nepriaznivý rok
Dozvedáme sa, že Medzinárodný deň študentstva si všetkých 15 stredných škôl a učilíšť v okrese pripomenulo v dolnokubínskom kultúrnom stredisku 16. novembra. O dobrú náladu účastníkov sa staral diskotekár Igor Mišura.
Noviny ďalej informujú, že v klimaticky nepriaznivom roku pre poľnohospodársku produkciu Oravčania odovzdali do štátnych fondov 2384 ton obilnín a 13 600 ton konzumných zemiakov.
Máme rezervy
O týždeň už Orava prináša reportáž z dvojhodinového generálneho štrajku, ktorý sa konal 27. novembra na Hviezdoslavovom námestí v Dolnom Kubíne. Cituje aj Jozefa Laštíka, vtedajšieho predsedu Socialistického zväzu mládeže v okrese.
„Roky u nás panovala atmosféra sebauspokojovania. Postupne sme dokázali nájsť zdôvodnenie i tam, kde bolo oveľa potrebnejšie nazývať veci pravým menom. Ak niečo bolo zlé, nazvali sme to zložitým, chyby a omyly dostávali často názov objektívne ťažkosti. Termínom na zakrývanie nedostatkov sa stalo formulácia máme rezervy. To sa vo vedomí mládeže muselo prejaviť. I napriek tomu sme to práve my, čo chcú s týmto spôsobom myslenia skoncovať.“
V článku sa tiež píše, že aj keď jednotlivci vystupovali za podniky, závody a organizácie, nereprezentovali celé kolektívy, ale iba ich časť. Značná časť prítomných sa na mítingu správala nevhodne a nedemokraticky, pretože piskotom neumožnila vystúpenie zástupkyne Slovenského zväzu žien.
Ako dobre
Na stránkach novín v novembri rezonoval aj veľký úhyn rýb v rieke Orave. Škodu za 250-tisíc korún spôsobil závod SEZ, z ktorého do vody unikol jedovatý kyanid.
O ďalší týždeň sa už čitateľom prihovára nová vedúca redaktorka Cecília Matysová, ktorá nahradila Jána Sahúľa. „Už sa netreba báť prejaviť svoj názor. Pridlho bolo naše myslenie jednostranne ov-plyvňované niekým a niečím. Ako dobre, že sú tie časy už za nami.“
Poďme, Oravci
„Nikdy nezabudnem na Štefana Marušáka z našej dediny, ktorý 15 rokov robil zadarmo na kontingenty a potom mu 25 rokov Kovohuty žrali pľúca,“ píše pred štvrťstoročím Jozef Habovštiak z Krivej. „Pred rokom zomieral v nemocnici v Dolnom Kubíne a v predposledný deň života sa chcel zmieriť s Bohom. S tým boli problémy, lebo na to musí byť formulár. Ten sa musí vypísať a podpísať riaditeľom nemocnice, primárom, lekárom, zomierajúcim a príbuznými. Až potom mohla byť splnená posledná vôľa. Ale len v utorok a vo štvrtok od jednej do tretej popoludní. Bola však sobota, pol šiestej večer, formulára nebolo ani riaditeľa. A keby aj boli, Štefan by nevládal podpísať. Odpusťme tým, ktorí absurdnosť takéhoto života zavinili. Vystrime ruky, urobme si svoj program a poďme. Poďme, Oravci, aby sme aspoň zomrieť mohli, ako chceme.“
