PRIBIŠ. Súčasná starostka pôsobila v Policajnom zbore takmer 19 rokov. Po odchode do výsluhového dôchodku sa na podnet sponzora, ktorý poskytol dedine desaťtisíc eur, rozhodla kandidovať za starostku. Končí po prvom volebnom období.
Čo vás vo funkcii starostky najviac potrápilo?
- Keď som prišla na obecný úrad, mal dlh takmer 152-tisíc eur. Pri rozpočte stotisíc eur nám hrozila nútená správa. Banka nám brala všetky peniaze. Predchádzajúce vedenie obce si zobralo pôžičku na opravu obecnej cesty. Zabudli na stavebné povolenie a peniaze sme z eurofondov nedostali. Okrem toho na úrade nefungovala voda, kúrenie, elektroinštalácia. Keď sme zapli rozhlas, vyhodilo počítač, keď upratovačka zapla vysávač, vyhodilo rozhlas aj počítač.
Čo v súvislosti s vašou prácou vás najviac pobavilo?
- Po troch mesiacoch vo funkcii som si zlomila nohu. S pracovníkom na verejno-prospešných prácach sme betónovali schody na cintorín. Celý deň sa na mňa chlapi z dediny dívali, ale neprišli pomôcť. Nechápala som to. Potom som im povedala: Chlapi, v tom cintoríne budete všetci ležať, ja ale nie, lebo mám hrobku v Dolnom Kubíne. Schovali sa do sakristie. Ani s poriadkom v dedine to nebolo jednoduché. Keď som prvý rok vyhlásila jarné upratovanie, zametali cesty len poslanci a starostka. No o rok neskôr, keď som si išla pozametať okolo domu, bola som posledná, ktorá nemala upratané, Pribišania už boli šikovnejší.
Najdrahšia investičná akcia v obci
- Spomínaná obecná cesta, ktorú sme nakoniec zaplatili, nové okná a dvere na kultúrnom dome a obecnom úrade, dostavba domu smútku a nové verejné osvetlenie.
Aký problém vás najviac zamestnal?
- Čierne stavby. Museli sme vydať dodatočné stavebné konania na drobné aj veľké stavby. Ľudia zvykli v minulosti stavať načierno aj pre chyby obce. Na podané žiadosti im nik neodpovedal. Tak stavali bez stavebného rozhodnutia. Stretla som sa aj s neochotou pomáhať. Na dôchodcov sa dá vždy spoľahnúť. Sú pracovití, pomôžu aj zadarmo. Aj deti a mládež sú ochotní, rovnako športovci a hasiči. Ale stredná generácia sa zapájala veľmi málo.
Aký zákon, nariadenie pre samosprávu by ste čo najrýchlejšie zmenili?
- Verejné obstarávanie. Nepomáha, iba komplikuje veci.
Ako rodina zvládala vašu funkciu?
- Stáli pri mne, povzbudzovali ma a pomáhali.
Čo najviac potrápi vášho nástupcu?
- Treba vysporiadať obecné cesty a postaviť novú škôlku.
Čo plánujete robiť po odchode?
- V prvom rade ma čaká rodina. Musím jej vynahradiť štyri roky. Bokom išli aj voľnočasové aktivity. Mojím koníčkom je reštaurovanie starého nábytku. Baví ma písanie. Príbehy, ktoré som prežila, chcem dať na papier. Už som sa to chystala urobiť po odchode z polície. Po skúsenostiach v Pribiši bude kniha oveľa hrubšia.
