ORAVSKÁ PRIEHRADA. Pred ôsmimi rokmi zaevidovala rybárska stráž na Oravskej priehrade 37 záznamov o previnení a až 29 prípadov pytliactva. Tento rok je záznamov osem a pytliaci sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
„Normálni ľudia sa poučili, aj Poliaci, ktorí tu kedysi vo veľkom pytliačili, si radšej kúpia povolenku, ako by sa mali ukrývať a riskovať pokutu či trestné stíhanie,“ hovorí vedúci rybárskej stráže Ondrej Gavenda.
Lepšie preventívne ako represívne
Trestný zákon presne určuje, kedy sa človek dopúšťa trestného činu pytliactva. Takéto prípady rybárska stráž hlási policajnej hliadke a pytliaka riešia policajti. Zamestnanci rybárskeho zväzu však majú právo posúdiť, či treba rybára hneď stíhať, alebo postačí miernejšia forma v podobe záznamu. „Aký má človek prístup k nám, taký máme aj my k nemu,“ hovorí Ondrej Gavenda. „Skôr sa snažíme problémy riešiť preventívne ako represívne. Samozrejme, sú prípady, kedy sa trestnému stíhaniu vyhnúť nedá.“
Najčastejšími previneniami „tiežrybárov“ sú chýbajúce štátne lístky, povolenia na lov, lovenie zakázaným spôsobom či mimo určenú dobu, nezapísané úlovky.
„Ak pri vode nájdem rybára, ktorému pred tromi dňami skončila platnosť rybárskeho lístka, nie je arogantný a prizná si chybu, riešim to len záznamom. Chápem, že nemusí každý deň kontrolovať doklady. Ale ak niekto veselo loví a pritom od marca nemá povolenku, tam nemám čo riešiť. Určite to nerobil neúmyselne. V takom prípade už nastupuje polícia.“
Povolenky kupujú už aj Poliaci
Kontroly sú náhodné, najmä cez víkend, kedy je pri vode najviac rybárov, nielen miestnych, ale aj z iných kútov Slovenska či susedného Poľska. Plánované kontrolovanie vedúci rybárskej stráže neuznáva. „Ak je nejaká vopred naplánovaná, je zaručené, že o nej všetci vedia týždeň vopred a pri vode nikoho nenájdeme,“ hovorí.
Najčastejšie kontrolovaných miest je niekoľko. V ostatných rokoch odhalila rybárska stráž najviac pytliakov na prítoku Čiernej Oravy. „Pytliačilo tam mnoho Poliakov. No keď sme tam začali chodievať častejšie, pribudlo rybárov s povolenkami. Uvedomili si, že tak majú od nás pokoj. Tí ostatní sa roztrúsili po iných častiach priehrady. Ale je ich menej ako kedysi.“
Ondrej Gavenda sa snaží mať na všetkých rovnaký meter. Stretol sa už na priehrade aj s bohatými a vplyvnými ľuďmi porušujúcimi zákon. Napriek vplyvu a známostiam ich trest neminul.
Čistia a skrášľujú prechodné bydlisko
Viacerí rybári, ktorí pri vode strávia väčšinu rybárskej sezóny, už majú pri vode svoje miesta. Nejeden si tam po rokoch rybárčenia postavil prístrešok, doviezol maringotku či karavan.
Niektorým ľuďom tieto malé stavby okolo nádrže vadia. Málokto si však všimne, že práve okolo takýchto príbytkov rybárov je najväčší poriadok.
„Čo je nelegálna stavba pri priehrade? Môže to byť prístrešok zbitý z konárov, cez ktoré je natiahnutá plachta. Maringotky, vagóny a karavany však nie sú spojené so zemou pevným základom, takže nie sú ani stavbami,“ hovorí Gavenda. „Že stoja na cudzom pozemku? Možno. Rozprával som však s istým rybárom. Má maringotku na pozemku svojho otca, nachádza sa v chránenom vtáčom území. Nikto sa ho nikdy nepýtal, či chce, aby bol jeho pozemok zaradený do takejto chránenej časti. Vyhodia ho odtiaľ? Pochybujem.“
Rybárska stráž nemá právo pokutovať za takéto príbytku pri Oravskej priehrade. Môže len upozorniť. Nerobí však ani to.
„Nemám dôvod, veď práve títo rybári nám pomáhajú s čistením priehrady,“ hovorí Gavenda. „Vysádzajú stromčeky, aby spevnili brehy, kosia trávu. A keď už na to príde, na týchto obyčajných ľudí mnohí útočia, no na druhej strane, inde na priehrade stavajú podnikatelia murované chaty s plotmi siahajúcimi až do vody a toto nikomu nevadí.“
