Pondelok, 20. august, 2018 | Meniny má Anabela

Do Párnice mieri modrá

Priestory bývalej pošty v strede dediny sa menia na dielňu. Mladý oravský výtvarník tam chce do budúceho leta obnoviť farbiarske remeslo.

Modrotlač Mateja Rabadu dnes vzniká v škole a na priváte. Čoskoro sa to zmení.(Zdroj: ARCHÍV MR)

Z ťažkého začiatku strach nemá. Práve naopak, obáva sa, že nebude stíhať.

V januári jeho dezény putovali do Frankfurtu nad Mohanom, na jeden z najväčších svetových veľtrhov textilného dizajnu Heimtextil. V marci návštevníci veľtrhu Nábytok a bývanie v Nitre obdivovali originálne kreslo. Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) použilo jeho vzor na záložke, Vysoká škola výtvarných umení, kde práve končí na katedre textilnej tvorby, na skicári k 65. výročiu založenia.

Aktuálne, až do 10. januára, sa môžete s tvorbou Mateja Rabadu (24) zoznámiť na výstave Farbené do modra v Galérii ÚĽUV v Bratislave. Dolnokubínčan chce do budúceho leta spustiť v Párnici vlastnú modrotlačiarsku dielňu. Prvú na Orave, a možno aj na Slovensku.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kde ste sa zoznámili s modrotlačou?

- Na strednej škole v Ružomberku, kde som študoval textilné výtvarníctvo v odbore tlačiarenská tvorba. V druhom ročníku sme dostali zadanie modrotlač, pričom sme si vytvárali vlastné dezény. Rezervu nám dodal majster Stanislav Trnka z Púchova a rovnako sa postaral aj o vyfarbenie nami potlačených metráží. Popri tom som sa zoznámil aj s knihou Jozefa Vydru - Ludova modrotlač na Slovensku, ktorá je kultovou záležitosťou v rámci modrotlače. I keď ma zaujala, technológia sa mi zdala byť náročná, a tak som na modrotlač zabudol. Na vysokej škole však bola nesmierne obdivovaná, a keď som sa rozhodoval, na čo sa počas štúdia zamerať, voľba bola jasná.

Od koho ste sa učili?

- Sám, systémom pokus-omyl. Naštudoval som množstvo literatúry, boli tam rôzne recepty, pričom každý mal iné pomery ingrediencií. Urobil som akýsi priemer a asi pol roka som iba skúšal farbiť. Najväčší problém bol namiešať rezervu tak, aby sa nerozpúšťala vo farbiacom roztoku.

webmodrafarba.jpg

Tradičná textilná technika sa v súčasnosti teší oživeniu? Čím to je?

- Osvetou asi nie, skôr sa zmenili ľudia. Zdá sa mi, že si viac uvedomujú hodnoty kultúrneho dedičstva, ktoré máme. Rovnako olympijská kolekcia od jednej športovej značky inšpirovaná Čičmanmi ukázala cestu, ako naše kultúrne dedičstvo pretaviť do súčasných trendov.

webmodrakuchyna.jpg

Semestrálna práca - kuchynské doplnky v tradičnom poňatí.

V porovnaní s minulosťou, ako sa zmenila technológia?

- Drevené formy existujú dodnes, ale najmä v depozitoch múzeí. Osobne nie som potomok farbiarskej rodiny, takže formy nemám a preto využívam sieťotlač, v ktorej nie som takmer ničím obmedzený. Novinkou je aj objavenie syntetického indiga začiatkom 20. storočia. Nie každý farbiar ho používa, ale rozdiel v chemickej štruktúre nie je.

Povedzme si termíny, typické pre toto remeslo. Zapamätala som si pap.

- Pap je vlastne rezerva. Je to krycia hmota, ktorá zamedzuje farbivu, aby sa dostalo ku vláknu. Látka sa farbí v nádrži s roztokom indiga, ktorá sa nazýva kypa. Nakoniec sa vyplácha v slabej kyseliny sírovej, kde sa odstráni rezerva a objaví sa biely vzor.

Spočítal niekto tradičné vzory?

- Asi nie. Ak si dobre pamätám, Podtatranské múzeum má viac ako 900 foriem, kysucké vyše 700, oravské do 450 a to je len zlomok foriem, ktoré sú v múzeách. Samozrejme, vzory sa aj opakujú.

Ako dnes vznikajú nové dezény?

- Podľa zvolenej témy. Mal som tému V lese ako doma, bolo treba navodiť v interiéri pocit pobytu v lese. Výsledkom je deväť dezénov vychádzajúcich z plodov stromov a rastlín. Okrem toho som urobil kreslo z neolúpanej guľatiny, na poťahoch je dezén s listami. Teraz robím na kolekcii Kriváň. Dezén pripomína výšivku, až pri bližšom pohľade človek zistí, o čo ide. Hodí sa na odev, tričká, tašky, vankúše alebo šatky.

webmodramodelka.jpg

Matejov dezén použila v kolekcii návrhárka Mišena Juhácz.

Koľko metrov látky ste už potlačili a nafarbili?

- Možno sto až stodvadsať metrov.

Priblížte nám projekt, v rámci ktorého digitalizujete tradičné vzory z drevených foriem.

- Ako som už spomenul, v depozite Oravského múzea na hrade je zhruba 450 starých foriem. Väčšina pochádza z veličnianskej dielne Páltikovcov. Staré formy by sa používaním zničili, čo by bola škoda. Digitalizácia je preto vhodná na šírenie tradičných vzorov. No nechcel by som ostať iba pri prekresľovaní a pretláčaní starých vzorov. Určite chcem robiť aktuálny dizajn. Vo vzorkovnici mám 15 tradičných, deväť prírodných a niekoľko abstraktných dezénov.

webmodraforma.jpg

Drevené formy Matej používa iba na prezentáciách a tvorivých dielňach.

Ktorá z modrotlačových aktivít vám prináša najväčšiu radosť?

- Zviditeľniť sa remeslom prostredníctvom výstav je ťažké. Najviac ma asi tešia work-shopy. Záujem je veľký. Ľudia sa učia rozlišovať medzi strojovou priemyselnou tlačou a modrotlačou. Prekvapuje ich, že otlačiť formu vôbec nie je jednoduché. Niektorí si vyrezávajú vlastné vzory, otlačia ich a ja to zoberiem domov pofarbiť, pretože medzi tlačou a farbením musí byť päť- až sedemdňová prestávka.

webmodraworkshop.jpg

Workshopy patri k najobľúbenejším modrotlačovým aktivitám mladého výtvarníka.

Dnes tlačíte v bojových podmienkach a vaši spolubývajúci musia tolerovať modrú vaňu.

- Áno. Tlačím v školskej sieťotlačovej dielni a farbím v pivnici na priváte, kde nemám vodu. Látky preto oplachujem v byte.

Čoskoro sa to zmení, sťahujete sa na Oravu. Nechceli ste ostať v Bratislave?

- Rád chodím na hory, mám rád toto prostredie. Internet funguje, kuriéri tiež. Nevidím dôvod ostávať v Bratislave.

Prečo práve Párnica?

- Zháňal som vhodné priestory za symbolickú cenu. Oslovil som viacerých starostov. Odpísali mi z Párnice, odkiaľ pochádzala moja stará mama. Vedľa Múzea starých materí ostali voľné priestory po pošte. Vedľa je veľká umyváreň, čo rozhodlo. Dielňu chcem dorobiť do konca roka a diplomovú prácu by som chcel určite farbiť v nej.

O čom bude vaša diplomovka?

- V teoretickej časti sa budem venovať dizajnovým presahom v modrotlači v druhej polovici 20. storočia. V praktickej časti sa budem inšpirovať Párnicou a jej okolím, výslednú prácu by som chcel prezentovať vo verejnom priestore obce.

Myslíte si, že vás remeslo dokáže uživiť?

- Vyzerá to tak, že áno. Hovorí sa, že začiatky bývajú ťažké. Mám pocit, že v tomto prípade to bude naopak. Keďže sa na Slovensku niekoľko rokov nefarbí, dopyt po modrotlači je naozaj veľký. Zo začiatku zrejme nebudem stíhať farbiť ani metráže, no keď príde čas, budem sa venovať spolupráci s textilnými a odevnými dizajnérmi. Niekoľko ich už mám za sebou.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 939
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 528
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 005
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 303
  5. Vizuálny smog je problém 3 018
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 779
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 761
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 467
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 567
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 345

Hlavné správy z MY Orava

Výročné jarmoky mohli robiť štyrikrát do roka

Presne pred dvesto rokmi sa z dedinky Bobrov stalo mesto. Štatút, výsady a ochranu dostalo od samotného cisára. Udržalo si ich viac ako sto rokov.

Brezovica si užíva skvelý štart do sezóny. Ďalší súper si odniesol štvorku

Bez straty bodu pokračujú po 2. kole už iba tri tímy.

Zvuk zubárskej vŕtačky už pomaly patrí do archívu

Trendy neobchádzajú ani stomatológiu. Naopak. Dnes sa kvalitná zubná ambulancia bez nich nezaobíde, ak chce spĺňať potreby a nároky pacientov.

Jasenovčania využijú staré školské lavice

Začína rekonštrukcia školy, v ktorej sa najskôr učil a neskôr aj vyučoval deti Martin Kukučín.

Starí valasi košele impregnovali v ovčom loji a prali v popole

Bezmála stotisíc eur dalo Múzeum oravskej dediny do rekonštrukcie piatich remeselných objektov. Vďaka peniazom z eurofondov v nich môžu zamestnanci skanzenu ukazovať, ako žili a čo robili ľudia v minulosti.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vybrali SME

Už ste čítali?