Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Do Párnice mieri modrá

Priestory bývalej pošty v strede dediny sa menia na dielňu. Mladý oravský výtvarník tam chce do budúceho leta obnoviť farbiarske remeslo.

Modrotlač Mateja Rabadu dnes vzniká v škole a na priváte. Čoskoro sa to zmení.Modrotlač Mateja Rabadu dnes vzniká v škole a na priváte. Čoskoro sa to zmení. (Zdroj: ARCHÍV MR)

Z ťažkého začiatku strach nemá. Práve naopak, obáva sa, že nebude stíhať.

V januári jeho dezény putovali do Frankfurtu nad Mohanom, na jeden z najväčších svetových veľtrhov textilného dizajnu Heimtextil. V marci návštevníci veľtrhu Nábytok a bývanie v Nitre obdivovali originálne kreslo. Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) použilo jeho vzor na záložke, Vysoká škola výtvarných umení, kde práve končí na katedre textilnej tvorby, na skicári k 65. výročiu založenia.

Aktuálne, až do 10. januára, sa môžete s tvorbou Mateja Rabadu (24) zoznámiť na výstave Farbené do modra v Galérii ÚĽUV v Bratislave. Dolnokubínčan chce do budúceho leta spustiť v Párnici vlastnú modrotlačiarsku dielňu. Prvú na Orave, a možno aj na Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu

Kde ste sa zoznámili s modrotlačou?

- Na strednej škole v Ružomberku, kde som študoval textilné výtvarníctvo v odbore tlačiarenská tvorba. V druhom ročníku sme dostali zadanie modrotlač, pričom sme si vytvárali vlastné dezény. Rezervu nám dodal majster Stanislav Trnka z Púchova a rovnako sa postaral aj o vyfarbenie nami potlačených metráží. Popri tom som sa zoznámil aj s knihou Jozefa Vydru - Ludova modrotlač na Slovensku, ktorá je kultovou záležitosťou v rámci modrotlače. I keď ma zaujala, technológia sa mi zdala byť náročná, a tak som na modrotlač zabudol. Na vysokej škole však bola nesmierne obdivovaná, a keď som sa rozhodoval, na čo sa počas štúdia zamerať, voľba bola jasná.

Od koho ste sa učili?

- Sám, systémom pokus-omyl. Naštudoval som množstvo literatúry, boli tam rôzne recepty, pričom každý mal iné pomery ingrediencií. Urobil som akýsi priemer a asi pol roka som iba skúšal farbiť. Najväčší problém bol namiešať rezervu tak, aby sa nerozpúšťala vo farbiacom roztoku.

Skryť Vypnúť reklamu

webmodrafarba.jpg

Tradičná textilná technika sa v súčasnosti teší oživeniu? Čím to je?

- Osvetou asi nie, skôr sa zmenili ľudia. Zdá sa mi, že si viac uvedomujú hodnoty kultúrneho dedičstva, ktoré máme. Rovnako olympijská kolekcia od jednej športovej značky inšpirovaná Čičmanmi ukázala cestu, ako naše kultúrne dedičstvo pretaviť do súčasných trendov.

webmodrakuchyna.jpg

Semestrálna práca - kuchynské doplnky v tradičnom poňatí.

V porovnaní s minulosťou, ako sa zmenila technológia?

- Drevené formy existujú dodnes, ale najmä v depozitoch múzeí. Osobne nie som potomok farbiarskej rodiny, takže formy nemám a preto využívam sieťotlač, v ktorej nie som takmer ničím obmedzený. Novinkou je aj objavenie syntetického indiga začiatkom 20. storočia. Nie každý farbiar ho používa, ale rozdiel v chemickej štruktúre nie je.

Skryť Vypnúť reklamu

Povedzme si termíny, typické pre toto remeslo. Zapamätala som si pap.

- Pap je vlastne rezerva. Je to krycia hmota, ktorá zamedzuje farbivu, aby sa dostalo ku vláknu. Látka sa farbí v nádrži s roztokom indiga, ktorá sa nazýva kypa. Nakoniec sa vyplácha v slabej kyseliny sírovej, kde sa odstráni rezerva a objaví sa biely vzor.

Spočítal niekto tradičné vzory?

- Asi nie. Ak si dobre pamätám, Podtatranské múzeum má viac ako 900 foriem, kysucké vyše 700, oravské do 450 a to je len zlomok foriem, ktoré sú v múzeách. Samozrejme, vzory sa aj opakujú.

Ako dnes vznikajú nové dezény?

- Podľa zvolenej témy. Mal som tému V lese ako doma, bolo treba navodiť v interiéri pocit pobytu v lese. Výsledkom je deväť dezénov vychádzajúcich z plodov stromov a rastlín. Okrem toho som urobil kreslo z neolúpanej guľatiny, na poťahoch je dezén s listami. Teraz robím na kolekcii Kriváň. Dezén pripomína výšivku, až pri bližšom pohľade človek zistí, o čo ide. Hodí sa na odev, tričká, tašky, vankúše alebo šatky.

webmodramodelka.jpg

Matejov dezén použila v kolekcii návrhárka Mišena Juhácz.

Koľko metrov látky ste už potlačili a nafarbili?

- Možno sto až stodvadsať metrov.

Priblížte nám projekt, v rámci ktorého digitalizujete tradičné vzory z drevených foriem.

- Ako som už spomenul, v depozite Oravského múzea na hrade je zhruba 450 starých foriem. Väčšina pochádza z veličnianskej dielne Páltikovcov. Staré formy by sa používaním zničili, čo by bola škoda. Digitalizácia je preto vhodná na šírenie tradičných vzorov. No nechcel by som ostať iba pri prekresľovaní a pretláčaní starých vzorov. Určite chcem robiť aktuálny dizajn. Vo vzorkovnici mám 15 tradičných, deväť prírodných a niekoľko abstraktných dezénov.

webmodraforma.jpg

Drevené formy Matej používa iba na prezentáciách a tvorivých dielňach.

Ktorá z modrotlačových aktivít vám prináša najväčšiu radosť?

- Zviditeľniť sa remeslom prostredníctvom výstav je ťažké. Najviac ma asi tešia work-shopy. Záujem je veľký. Ľudia sa učia rozlišovať medzi strojovou priemyselnou tlačou a modrotlačou. Prekvapuje ich, že otlačiť formu vôbec nie je jednoduché. Niektorí si vyrezávajú vlastné vzory, otlačia ich a ja to zoberiem domov pofarbiť, pretože medzi tlačou a farbením musí byť päť- až sedemdňová prestávka.

webmodraworkshop.jpg

Workshopy patri k najobľúbenejším modrotlačovým aktivitám mladého výtvarníka.

Dnes tlačíte v bojových podmienkach a vaši spolubývajúci musia tolerovať modrú vaňu.

- Áno. Tlačím v školskej sieťotlačovej dielni a farbím v pivnici na priváte, kde nemám vodu. Látky preto oplachujem v byte.

Čoskoro sa to zmení, sťahujete sa na Oravu. Nechceli ste ostať v Bratislave?

- Rád chodím na hory, mám rád toto prostredie. Internet funguje, kuriéri tiež. Nevidím dôvod ostávať v Bratislave.

Prečo práve Párnica?

- Zháňal som vhodné priestory za symbolickú cenu. Oslovil som viacerých starostov. Odpísali mi z Párnice, odkiaľ pochádzala moja stará mama. Vedľa Múzea starých materí ostali voľné priestory po pošte. Vedľa je veľká umyváreň, čo rozhodlo. Dielňu chcem dorobiť do konca roka a diplomovú prácu by som chcel určite farbiť v nej.

O čom bude vaša diplomovka?

- V teoretickej časti sa budem venovať dizajnovým presahom v modrotlači v druhej polovici 20. storočia. V praktickej časti sa budem inšpirovať Párnicou a jej okolím, výslednú prácu by som chcel prezentovať vo verejnom priestore obce.

Myslíte si, že vás remeslo dokáže uživiť?

- Vyzerá to tak, že áno. Hovorí sa, že začiatky bývajú ťažké. Mám pocit, že v tomto prípade to bude naopak. Keďže sa na Slovensku niekoľko rokov nefarbí, dopyt po modrotlači je naozaj veľký. Zo začiatku zrejme nebudem stíhať farbiť ani metráže, no keď príde čas, budem sa venovať spolupráci s textilnými a odevnými dizajnérmi. Niekoľko ich už mám za sebou.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  3. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  4. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  5. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Hygge ako životný štýl
  9. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 770
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 067
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 807
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 286
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 866
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 785
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 345
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 301
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 176
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 041
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Gynekologicko pôrodnícke oddelenie Dolnooravskej nemocnice patrí medzi špičkové.

Nemocnica vynovila pôrodné sály i gynekologické oddelenie. Primár priznal, že keď videl projekt rekonštrukcie prvý raz, pochyboval.

3 h
Matúš Otruba našiel v Dolnom Kubíne opäť chuť do futbalu.

Šikovný futbalista má stále iba 25 rokov a už si preskákal vo futbale veľa.

4 h
Peter vo videoklipe.

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan
Komjatnou auto už neprešlo.

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

18 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Už ste čítali?