TVRDOŠÍN. Ešte vlani si zamestnanci mesta v drevenom Kostole všetkých svätých všimli na viacerých oltárnych sochách biele fľaky. V dôsledku nedostatočného vetrania, keďže kostolík býva otvorený len počas letnej turistickej sezóny, sa na oltári, najmä v najvyšších častiach, rozšírili plesne. Rok trvala príprava zámeru na ich odstránenie. Na miesto prišli odborníci koncom septembra.
Plesne sa rýchlo šíria
V drevenom kostolíku bolo pôvodne niekoľko malých okienok a prieduchov na viacerých miestach, aby bola stavba stále vetraná. „V minulosti ľudia vedeli, čo je pre drevo dôležité, aby správne fungovalo,“ hovorí akademický sochár Dušan Hagara. „Keď sme stavbu obišli, našli sme náznaky prieduchov. Pred niekoľkými rokmi Tvrdošínčania kostolík doslova vyhrabali z popola, urobili kus roboty, bol v dezolátnom stave. No pri záchrane stavby sa im podarilo zatvoriť všetky otvory slúžiace na odvetrávanie. Evidentné okienka sú za oltárom, aj pri vstupných dverách.“
Reštaurátor na lešení.
Práve pre nedostatok čerstvého vzduchu sa v interiéri zrážala vlhkosť a začali sa tvoriť plesne. Pri prvotnej, vlaňajšej obhliadke ešte neboli až také rozšírené. Súčasný stav odborníkov zaskočil. „Bolo ich oveľa viac, na oltári, architektúre, nástenných maľbách.“
Postup odstraňovania plesní z viac ako päťsto rokov starého kostolíka navrhol profesor Ladislav Reinprecht z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý sa špecializuje na drevo, plesne a červotoče. Podľa jeho posudku akademický sochár postupoval. „Najskôr sme všetko očistili od prachu, potom prišli na rad plesne, z každého napadnutého kúska sme ich odstraňovali vatičkou a pinzetou. Na záver išli na oltár špeciálne postreky.“
Vzácny nález
Okrem oltárnych sôch odborníci očistili aj kazateľnicu a nástenné maľby, zadnú časť oltára napustili prípravkami proti červotočom a plesniam. Úpravy však nie sú natrvalo. Je len otázkou času, kedy sa plesne začnú tvoriť opäť. „Riešili sme to s pamiatkarmi aj s mestom,“ hovorí Dušan Hagara. „Pre zamedzenie tvorby plesní a predĺženie životnosti pamiatky je dôležité nájsť vhodný režim vetrania. Každá stavba to potrebuje, tobôž takáto stará a celá z dreva. Navrhujeme otvoriť aspoň dva z pôvodných okienok na protiľahlých stenách, aby dnu stále prúdil vzduch. Iná možnosť, ako zachrániť kostolík, nie je.“
Plesne boli aj na kazateľnici.
Pri úpravách našiel spolupracovník akademického sochára Jozef Žiak v zadnej časti oltára zaujímavé drevené kúsky. Keď ich povyberali, zistili, že ide o viacero častí z barokového oltára, odlišného od toho, v ktorom sa kúsky nachádzali. „Ťažko povedať, kde sa tu tieto artefakty zobrali. Keby boli zostali za oltárom, o pár rokov by sa úplne znehodnotili. Sú to veľmi hodnotné veci, z 18. storočia, ak nie ešte staršie. Určite by ich mali preskúmať historici. Rovnako ako aj hlavný oltár, ktorý je poskladaný z viacerých menších.“
