SEDLIACKA DUBOVÁ. Kostolík sv. Kozmu a Damiána aj toto leto privítal Dubákov. Tak sa volajú účastníci projektu Dubova Colonorum, zameraného na záchranu ruín stredovekej pamiatky nad dedinou. Zastrešuje ho rovnomenné občianske združenie a Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže. Na 17. ročníku sa zúčastnilo viac ako sto mladých ľudí z celého Slovenska.
Dvanásť dní
„Dobrovoľníci sa ochotne preniesli do 14. storočia a počas dvoch družín, obklopení krásnou prírodou, si vychutnávali 12 dní bez elektriny, mobilných telefónov a hodiniek,“ približuje atmosféru koordinátor Erik Herceg. Vďaka vynaliezavosti naplánované práce neprekazil ani dážď, ani horúčavy.
„Novinkou bola strieška z dosiek a igelitu postavená nad lešením, ktorá zabezpečovala komfort za každého počasia. K vyššej efektivite práce prispel aj nový sklz na suť. Pri príprave malty a murovaní kostolíka sme sa naopak držali tradície a použili postupy, ktorými pracovali aj naši predkovia pri jeho stavaní. A rovnako ako v minulosti, aj teraz sa lešením neraz ozýval spev. S úsmevom na tvári tak išla robota ako po masle.“
Družiny nežili iba prácou. Spomínať budú aj na zaujímavé hry a romantické večery pri táboráku. „Opäť vznikli priateľstvá, a nielen na jedno leto, ale na celý život.“
Účastníci táborov tento rok dokončili klenbu oddeľujúcu loď od presbytéria.
Na rad príde veža
Oblúková klenba týčiaca sa v strede kostola medzi loďou a presbytériom je domurovaná.
Pokročila aj oprava sakristie a koruny múru nad presbytériom. „Keď ju dokončíme, môžeme sa pustiť do veže a spraviť tam peknú vyhliadku,“ plánuje Erik. „Tak by sa z nej mohla stať vyhľadávaná turistická atrakcia.“
Bodku za ďalším výnimočným letom na sedliackodubovskom kostolíku dal Deň otvorených dverí v predposlednú septembrovú sobotu. Po slávnostnej hodovej svätej omši si hostia pozreli výsledok tohtoročných prác, vychutnali si pripravený kultúrny program aj nachystaný tradičný guláš.
Ohlasy účastníkov
Sigvik, novic - O Dubovej som sa dozvedel z televízie. Dokument o projekte oslovil najprv brata, neskôr som sa pridal aj ja. Pobyt v družine bol balzamom na dušu. Oddýchol som si od bežného života, a hlavne od elektroniky. Keď som ráno vstával, nevedel som, aký je deň, ani koľko je hodín, a vôbec ma to netrápilo. Zistil som, že všetci sa zbytočne ponáhľame a zabúdame na to, aký krásny je obyčajný život. Len si musíme nájsť čas na oddych, obzrieť sa okolo seba a vnímať krásu, ktorú nám Boh ukazuje. Chcel by som si nájsť čas aj na ostatné Dubácke akcie. Čitateľom, ktorí v lete nemajú čo robiť, alebo si potrebujú oddýchnuť, odkazujem, že v Dubovej sa zíde každá ruka, spoznáte super ľudí a super sa zabavíte.
Fidelio, dráb - Bez Dubovej neviem žiť. Vždy tam nadobudnem duševný pokoj a potom dokážem brať život s nadhľadom. Tento rok som zodpovedal za práce na kostolíku. Je zaujímavé, keď sa rôzni ľudia stretnú pri práci, ktorá prevažne nemá nič spoločné s ich zameraním, a spoločne zdolávajú neznáme problémy. Určite každému prospeje odosobniť sa od bežného života, neriešiť pojem čas, venovať sa druhým a nájsť si priestor pre seba.
Miriel, gazdinka - Bol to môj tretí tábor. Úžasné je na ňom to, že počas dvanástich dní tvoríme malé spoločenstvo. Spoločne sme unavení, špinaví, hladní, aj keď to posledné sa nestáva často, spolu sa zabávame a rozprávame po večeroch pri ohníku. Druhá, a nie menej dôležitá vec je stíšenie sa. Prítomnosť žitá bez mobilov, elektriny, neustáleho kontrolovania mailov a naháňania sa. Tábor chce veľa obety, do práce, zábavy a vytvárania nových vzťahov sa treba vložiť, no táto námaha sa stonásobne vráti.
lš
