NIŽNÁ. Gabriela Mišíková má na trstenskom gymnáziu už štvrté dieťa. Prví dvaja sa mohli učiť angličtinu z tej istej učebnice. Ďalším dvom dcéram musela kúpiť iné. Kedysi cudzojazyčné knihy dodávalo do škôl ministerstvo školstva. Posledných šesť rokov si ich však musia zadovážiť školy a zaplatiť rodičia.
Zakaždým nové
„Dala som si však tú námahu a porovnala som prvé dve knihy, Matrixy,“ hovorí nespokojná mama. „Sú takmer rovnaké, vydavateľ len sem-tam vymenil obrázok, grafiku. Ferko a Gabika mohli používať staršiu verziu, Barborke som už musela kupovať novú, hoci bola takmer taká istá ako predošlá. Teraz nastúpila do prvého ročníka posledná dcéra Veronika. A opäť kupuje novú knihu, tentokrát úplne inú. A to je medzi nimi rozdiel dvoch rokov.“
Sada na angličtinu, kniha a pracovný zošit, stojí zhruba 26 eur, pre prvý a druhý ročník. Do tretieho a štvrtého sú ešte drahšie. „Predposlednej dcére som dávala 43 eur.“
Sú aj na požičanie
Tatiana Dedinská je predsedníčkou predmetovej komisie pre anglický jazyk Gymnázia Martina Hattalu. Na zmene učebníc sa zhodla s ostatnými siedmimi kolegyňami, angličtinárkami. „Pôvodne sme mali Matrix, ale kniha nešla s dobou, maturitné témy sú čoraz náročnejšie, ak chceme žiakov pripraviť na skúšky čo najlepšie, museli sme niečo vymyslieť,“ hovorí. „Upozorňovali sme na to, že knihy budeme meniť. Máme desať titulov na požičanie pre rodiny, ktoré si ich nemôžu dovoliť kúpiť. Nikto túto možnosť nevyužil.“ Učiteľky už pred piatimi rokmi žiadali ministerstvo školstva o učebnice, aby ich nemuseli platiť rodičia. Odozvu ani knihy dodnes nedostali. „Tiež nás mrzí, že si ich musia deti kupovať. No my to zmeniť nedokážeme. Je to celoslovenský problém. My sa len snažíme, aby boli žiaci čo najlepšie pripravení.“
Angličtinárka Erika Kubošová z tvrdošínskeho gymnázia učí šesť rokov z učebnice Upstream. Niektoré jej kolegyne prešli na inú, no neosvedčila sa. „Zrejme sa vrátia k pôvodnej, pretože nová nie je až taká kvalitná,“ hovorí učiteľka. „Učebnicu, z ktorej učím ja, menil vydavateľ raz. Takže si ju môžu študenti medzi sebou predávať. Robí to tak zhruba polovica detí.“ Rok aj ona učila podľa Matrixu. Potom však prešla na inú knihu. „Bola pre mňa nepoužiteľná, pre študentov zbytočne náročná.“
Dva roky a dosť
Gabriela nemá problém zaplatiť deťom učebnice, ak ich potrebujú. Odmieta ich prefocovať, keďže chce, aby sa učili z kvalitných a hodnotných materiálov. No nepáči sa jej, ako sa robí z učebníc biznis.
„Neútočím na učiteľov, musia z niečoho učiť. Ale ako je možné, že sa každý druhý rok menia knihy? Nerozumiem tomu. Prečo sa z nového Matrixu učili zase len dva roky? Ak bol nekvalitný, nech mi vrátia peniaze. Chcela by som vidieť, či by sa tak často menili učebnice, keby ich platila škola a nie rodičia.“
Tá istá kniha desať rokov
Rovnaká situácia s učebnicami zrejme nie je u všetkých cudzích jazykov. So španielčinou či nemčinou nie sú také problémy. „Všetky moje deti sa učia aj španielčinu,“ hovorí Gabriela Mišíková. „Kúpila som jedinú knihu, synovi. A tú používajú všetci.“
Gabriela Mišíková musí každý druhý rok deťom kupovať nové učebnice na cudzí jazyk. FOTO: AUTOR
Potvrdila to aj profesorka ruštiny a autorka niekoľkých ruských učebníc Eva Kollárová. „Jedna z mojich učebníc vyšla v roku 1996 v 40-tisícovom náklade a bola pre učiteľov aj žiakov zadarmo,“ hovorí. „Knihu distribútor distribuoval nasledujúcich desať rokov, taká je odporúčaná dĺžka používania každej učebnice. Na mnohých školách sa z nej stále vyučuje. Aj keď dnes už učitelia majú na výber, s ktorou učebnicou chcú pracovať.“
Výber je na učiteľovi
Ministerstvo školstva neurčuje, aké učebnice cudzích jazykov majú školy používať. To je vo výlučnej právomoci učiteľa. Nie je kompetentné ani kontrolovať, ako často ich vydavatelia menia. O tom zase rozhoduje vydavateľ. Pred rokom 2008 dostávali školy učebnice cudzích jazykov z rezortu. Ostatných šesť rokov si ich školy vyberajú a nakupujú samé.
„Robia tak najmä na základe preferencií učiteľov, ktorí jazyk učia,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. „To súvisí napríklad s úrovňou, na akej ovláda daný jazyk samotný učiteľ, alebo aj na základe štýlu, ktorý mu vyhovuje pri výučbe.“
Učiteľ si teda sám vyberá, z ktorej učebnice bude učiť a tiež to, či mu stačí staršia verzia, alebo vyžaduje najnovšiu. „Uvedomujeme si, že kúpa jazykových učebníc je pre mnohé rodiny problém, o to viac, ak majú viac detí a každé potrebuje iný súbor učebníc,“ hovorí Dupaľová Ksenzsighová. „Žiaľ, schválený rozpočet vyčlenený na nákup a distribúciu učebníc pre tento rok nepostačuje na to, aby pokryl všetky požiadavky škôl. Preto nebolo možné pre školský rok 2014/2015 školám zabezpečiť učebnice na výučbu cudzích jazykov hradené z rozpočtu ministerstva školstva.“
Rezort sa však podľa hovorkyne snaží nájsť spôsob, ako by rodičia nemuseli prispievať na knihy na cudzí jazyk buď vôbec, alebo aspoň aby boli ich náklady nižšie.
