DOLNÝ KUBÍN. Keď sa objavili cestári na ulici Aleja Slobody, ktorá je po prieťahu mestom najzaťaženejšou ulicou, mnohí motoristi sa potešili. Ale keď zaliali asfaltom spoje prasklín časti ulice, motoristi začali nadávať, pretože ich vozidlá pri rýchlosti 40 km/h začali poskakovať. Hlavne preto, že cestári naliali asfalt nielen do škár, ale aj mimo. Takže každým spojom vznikol miniskok.
Potom práce na niekoľko dní prerušili. Aha, prišli na chybu, nebudú pokračovať, uvažovali motoristi. Ale kdeže! O pár dní sa objavili znova, aby dielo „vylepšenia“ cesty Aleja Slobody dokončili. A to tak dokonale, že autobusy pri prejazde nadhadzuje, batožiny padajú cestujúcim na hlavu , starí ľudia si v ňom rozpomenú na reklamované lepidlo na zubné protézy a deti, tie majú zábavu. Ešte horšia je situácia v Citybuse, ktorého nápravy prenášajú rezonáciu na celé vozidlo. Neveríte? Skúste sa previezť, zaplatím zodpovedným cestovné.
Nepríjemná situácia vznikla aj pre obyvateľov v bytových domoch popri ceste. Zvlášť vo večerných hodinách. Hluk sa prenáša do bytov. Akoby nestačilo, že obyvatelia tejto dopravnej spojnice trpia kolónami vozidiel, ktoré sa tam tvoria okolo obeda a medzi 14. až 16. hodinou. A v piatky je situácia priam kritická.
Občanom je jedno, kto cestu spravuje, či slovenská správa ciest alebo mesto. Zvolili si primátora, ten svojich spolupracovníkov a majú teda v mene občanov konať, minimálne vyvolať rokovania vedúce k náprave.
Veru, nechcel by som byť v pozícií vedúceho odboru dopravy, lebo v našom meste, čo sa týka dopravy, je čo riešiť. V minulosti existovali rôzne dopravné komisie, ktoré nanášali problémy motoristickej i nemotoristickej verejnosti.
Z viac ako 36-ročnej praxe profesionálneho vodiča, pričom denne na území mesta najazdím 130 až 180 km, vidím, alebo som od občanov získal nasledujúce poznatky.
Prakticky nemáme náhradný dopravný prejazd cez rieku Oravu. V prípade dopravnej nehody či inej udalosti na jednej či druhej strane súčasného premostenia, vzniknú v krátkom čase kolóny na jednej strane po Kňažiu, na druhej po Veličnú. O druhom premostení sa uvažuje roky, tu bude treba smerovať eurofondy. Z laického pohľadu sa javí najprístupnejšie premostenie povedľa visiacej lavice od štadióna ku starému ihrisku na Gäcelskú cestu. V minulosti boli aj iné zámery premostenia Veľkého Bysterca na Gäcel. To by ale vyžadovalo investície do Gäcelskej cesty, ktorá nie je v najlepšom technickom stave a intenzívnu premávku by zrejme nevydržala.
Dolná okružná križovatka má ochranné zábradlia. Iba správca cesty vie, koľkokrát boli opravované. Mnohé vozidlá previsom nákladu zábradlie vyvrátia či vytrhnú. Chápem, že okružnú križovatku bolo treba vtesnať do určitého priestoru. Pokiaľ je ale rádius skutočne neštandardný, treba neštandardne prispôsobiť aj zábradlie.
Značné spomalenie premávky v okružnej križovatke spôsobujú chodci, najmä na prechode medzi poštou a Lidlom. Prechádzajú prakticky stále, čo v prípade vojdenia dlhšieho vozidla do okružnej križovatky znamená pozastavenie premávky. Treba uvažovať na tomto prechode o tlačidlovom semafore pre chodcov, ktorý funguje na princípe jedno či dvojminútových intervalov, ako je to na niektorých križovatkách v Žiline či Ružomberku.
Vydajme sa výjazdom smerom k železničnej stanici. Chodník od zberných surovín k železničnej stanici je v pláne druhé volebné obdobie. A tak prechod od Tesca na druhú stranu, najmä v poobedňajšej dopravnej špičke je priam záchranou, ako sa dostať cez cestu. A križovatka o kúsok ďalej je postrachom. Prejazd cez päť a viac centimetrov vyčnievajúce koľajnice je skúškou tlmičov. No a nasledujúci zhluk vozidiel zo štyroch smerov v minikrižovatke je dokonalou previerkou trpezlivosti stáť v kolónach, obzvlášť keď sa nahromadia prechádzaním vlaku.
Od predchádzajúceho primátora sme sa dozvedeli, že mesto získalo priestor bývalých kasární. Od terajšieho sa dozvedáme, že mesto už nemá žiadne pozemky. Len si spočítajme, koľko vozidiel stojí pri obchodných reťazcoch. Prečo sa nevybudovala cesta od parkoviska Tesco priamo na ulicu Nemocničnú pod podjazdom? Také sľuby sme počúvali. Stačí si spočítať kapacitu parkoviska pri Tescu a Lidli a koľko by bolo potrebné času, keby sa 50 percent z nich rozhodlo odrazu parkoviská opustiť súčasným výjazdom.
A poďme ďalej po ulici Nemocničná, pričom odbočíme na Hattalovu ulicu. Hneď na začiatku, v najväčšom stúpaní vyviera voda priamo uprostred cesty. V minulosti tzv. vodné žily riešili gazdovia tak, že od miesta vytekania vody na povrch vykopali v nezamŕzajúcej hĺbke ryhu a drenážou vodu odviedli. V inkriminovanom mieste sa robili opravy viackrát tak, že sa položil veľký kameň a zaasfaltoval. Pochopiteľne vodná žila má svoju silu a tak namiesto výtlku 10 krát 10 centimetrov sa v zimu objaví odpovedajúci veľkosti kameňa. Celkove Hattalova ulica, hlavne zrána a v neskorých večerných hodinách, je pre množstvá vozidiel aj bez dopravného značenia prakticky jednosmerná.
Nemožno uprieť mestu snahu o riešenie, koncepcia rozvoja statickej dopravy z roku 2013 však sídliská nezahŕňa. Asi neostane nič iné len posunúť školský plot, ak patrí areál mestu, a vybudovať oporný múr s parkovaním o terasu vyššie.
Zámer prebudovať stavebné torzo medzi bytovkami, na poschodové nájomné garáže asi právne ani technicky neobstojí.
Pokračujme od garáží na Hattalovej ulici zjazdom okolo kostola ku križovatke nemocnice. Smelo ju môžeme zapísať do Guinnessovej knihy rekordov počtom záplat a hrboľmi. Pochváliť treba mesto za skutočne dobré riešenie dopravy pred nemocnicou. Konečne aj na parkovisku pred vchodom do nemocnice došlo k vyznačeniu smeru jazdy. Vytvárali sa tam priam komické situácie, ak pred vchod vošli vozidlá z oboch smerov. Než sa stačili dohodnúť, ktorý bude cúvať, za každým z nich stálo päť ďalších vozidiel.
Nové problematické miesto nám vzniká pri predajni ESO. Z obojstranne parkujúcich vozidiel sa tu vytvára zúžený lievik s dilemou, kto komu dá prednosť. Možno stálo za úvahu, pri zrušení autobusovej čakárne nad Esom využiť vyasfaltovaný priestor na prenesenie novinového stánku a pod Esom vybudovať zhruba osem parkovacích miest kolmo k plotu nemocnice.
Nová bytovka so vznešeným názvom Terasa asi potrebuje zvláštnu ochranu. Najprv povolíme postaviť bytovku takmer na ceste a potom hľadáme opatrenia hneď dvoma spomalovačmi, ako z nej bezpečne vyjsť.
Oveľa kolíznejšie situácie sú Na Sihoti, kde parkujúce vozidlá cúvajú priamo do jazdnej dráhy. V zahraničí už dávno vyšla štúdia, že v zóne s obmedzenou rýchlosťou na 40 km/h sú spomaľovače zbytočné.
A to som nespomenul ďalšie problémy, ako výjazd zo Záskalia na hlavnú cestu, novodobé jazdenie po chodníkoch pred bytovky, pričom podložie na to nie je uspôsobené. Alebo tiež vytlačenie firemných vozidiel medzi bytovky na Aleji Slobody po vymedzení parkovacích miest v centre, pričom vlastníci bytov sú nútení parkovať pred poštou a netrpezlivo čakajú na možnosť rezidenčného parkovného.
Ich riešenie nebude jednoduché, skôr emočné, plné kompromisov. Ale treba začať čím skôr, nie až budeme mať upchaté dolnokubínské cesty.
Objektívne treba uznať, že mnohé dobré riešenia už odbor dopravy mestského úradu urobil. Je zrejmé, že zvyšujúci sa počet vozidiel vytvára tlak na zaberanie zelených plôch, pričom riešiteľ musí skĺbiť záujmy motoristov i bežných občanov. Doprava je živý systémový celok, ktorý sa nedá riadiť od stola alebo zadaním štúdie. Na druhej strane však žiadny grant ani eurofondy nezískame bez predloženia štúdie. Len pozorovaním dopravy v našom meste dôjdeme k poznaniu jej skutočných potrieb. Poukázal som na niektoré, každým overiteľné, nie preto, aby som čakal odpoveď, ale aby ich niekto riešil.
Autor: Jozef Hrabal
