LIESEK. Dlhoročného predsedu družstva prehovoril na kandidatúru kostolník. V prvých voľbách mal dvoch protikandidátov, v ďalších troch kandidoval sám, v piatych boli opäť traja. Po odchode do dôchodku si chce starosta Martin Dreveňák dať do poriadku zdravie.
Čo vás v kresle starostu najviac potrápilo?
- Málo peňazí na to, čo sme chceli urobiť, aby sme splnili požiadavky občanov. Zaskočil ma postoj štátu pri tvorbe registra obnovenej evidencie pôdy. Chceli sme na obec previesť poľné cesty. So všetkými stranami sme boli dohodnutí, no napokon to neprešlo. Pár dní pred nadobudnutím právoplatnosti hotového dokumentu sa Slovenský pozemkový fond odvolal. Vraj sme pozemky pod cestami prepísali na obec protizákonne. Dodnes s nimi máme problémy. Od ľudí sme časti ciest dostali, od štátu nie. A nijako s tým nemôžeme pohnúť.
Aká bola vaša najdrahšia investičná akcia v obci?
- Určite kanalizácia, výstavba čistiarne odpadových vôd a napokon úprava ciest po rozkopávkach. To, čo už máme, vyšlo zhruba na 2,2 milióny eur. Mali sme aj dotácie, ale veľa sme investovali z vlastného rozpočtu, aj úver sme si museli zobrať. Drahá bola plynofikácia, rozvody mimo hlavnej trasy sme financovali sami. Podarilo sa nám postaviť dve bytovky, ktoré sú stále obsadené.
Ktorá akcia bola pre vás najdôležitejšia?
- Všetky sú pre obec dôležité, aj malý kúsok chodníka. Najdôležitejšou pre mňa bola výstavba materskej školy s veľkou kuchyňou aj pre školákov, nadstavba budovy základnej školy s novými učebňami a rekonštrukcia telocvične. Kuchyňu a telocvičňu sme robili z obecných peňazí, na škôlku a nadstavbu školy sme dostali dotáciu z eurofondov.
Aký problém vás najviac zamestnal?
- Vykupovanie pozemkov pod miestnymi komunikáciami a s tým spojená príprava geometrických plánov. Stále sa s tým trápime a bude to čakať aj môjho nástupcu.
Aký zákon, nariadenie pre samosprávu by ste čo najrýchlejšie zmenili?
- Niektoré veci sa robia od zeleného stola. Bratislava neraz nevie, čo potrebuje Orava. Stavebný zákon je katastrofálny. O nepodarených zákonoch o čipovaní psov či ambulantnom predaji nehovoriac. Štát nás zavaľuje povinnosťami a napokon, keď ich splníme, zákon zruší. Vždy ma hnevala prehnaná a neraz nepotrebná byrokracia. Načo dávať ku každej žiadosti haldy dokladov a papierov, keď napokon neuspejeme?
Kedy sa s vami najviac pohádala manželka pre verejnú funkciu?
- Celý život som robil s ľuďmi, čo znamenalo dva-dsaťštyri hodín zodpovednosti. Samozrejme, v rodine neraz došlo k nedorozumeniam, no, chvalabohu, sme ich vždy prekonali. Manželke aj deťom patrí vďaka za to, že mi roky tolerovali moju prácu.
Čo podľa vás najviac potrápi vášho nástupcu?
- Hneď v januári treba kolaudovať cyklotrasu. Ak prejde projekt kanalizácie, čaká ho kopec roboty. Prajem mu veľa úspechov, aby dobre naskočil na rozbehnutý rýchlik.
Načo sa najviac tešíte po odchode z funkcie?
- V prvom rade si chcem dať do poriadku zdravie a potom uvidím. Bez roboty nezostanem, musím sa do niečoho pustiť. Teda, ak sa mi bude chcieť.
