ZÁKAMENNÉ. Lesná správa v Zákamennom, Komárne medzi Mútnym a Novoťou a Panský vrch na slovensko-poľskej hranici. Zásluhou pieskovcových kameňov sa dostali do zoznamu Významných lesníckych miest na Slovensku.
Nie sú to hocijaké kamene. Oravci nimi poďakovali Williamovi Rowlandovi za všetko, čo pre nich urobil za dvadsať rokov pôsobenia vo funkcii vrchného lesmajstra Oravského komposesorátu.
Tridsať miliónov sadeníc
Na Oravu, považovanú za zabudnutý kraj, prišiel skúsený lesnícky odborník William Rowland v roku 1864. Do roku 1883 zalesnil viac ako tridsať percent výmery oravských lesov – dokopy nechal vysadiť do 30 miliónov sadeníc.
„Keď zoberieme do úvahy, že tvorba lesa je 120- až 150-ročný proces, práve teraz sa ne pozeráme,“ povedal povedal Anton Kondela, vedúci Lesnej správy Paráč v Zákamennom. Rowland oravské lesy zmapoval, rozdelil ich na hospodárske jednotky a zostavil hospodársky plán. Porasty na hornej hranici lesa zaradil medzi chránené. Zaslúžil sa o výstavbu tajchov – vodných nádrží, prvej lesnej železnice, budovanie lesných ciest a otvorenie dvoch parných píl. Založil ovocinársku škôlku, rybársky spolok, na jeho podnet vzniklo Múzeum oravského panstva.
Jeho zásluhou sa zlepšili ekonomické a sociálne pomery miestnych obyvateľov. Vo veľkom propagoval Oravu a jej prírodu. Na výstave v Pešti dostali smrekové semená bronzovú medailu a vo Viedni získal komposesorát ocenenie za vystavované modely a zoologické preparáty.
William Rowland s manželkou Ameliou Heineckeovou v podaní pracovníkov Oravského múzea.
Výnimočný človek
Prvý pieskovcový Rowlandov kameň odhalili vďační zákamenskí zamestnanci na Kovaľovom vrchu v roku 1878 pri príležitosti jeho 40-ročnej práce pre lesníctvo. „Byť za života takto poctený svojimi podriadenými charakterizuje výnimočnosť tohto človeka,“ povedala Ľubica Miľanová, vedúca Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene.
Rowlandov kameň v Zákamennom za účasti zástupcov Lesov SR slávnostne odhalili starostovia Zákamenného a Novote Milan Vrábeľ a František Poleta. FOTO: OĽGA REMOVČÍKOVÁ
Kameň potom putoval, v 50. rokoch minulého storočia sa našiel v maštali v Oravskej Lesnej. Od roku 1972 stojí pri budove Lesnej správy v Zákamennom. Na druhom, rovnako starom kameni v lokalite Komárne v katastri Mútneho, je po maďarsky napísané: „Chráňme naše lesy, lebo ony sú pre naše žitie osožné."
Posledný kameň osadili o desať rokov neskôr na Panskom vrchu za účasti Williamovho syna Roberta, od roku 1870 lesného správcu v Zákamennom. Pri stanovení hraníc medzi Československom a Poľskom v roku 1920 sa stal hraničným kameňom.
Pri príležitosti 200. výročia narodenia správcu oravských lesov, ktoré si pripomíname tento rok, kamene obnovili jeho pokračovatelia – Lesy SR. Slávnostne ich odhalili a vyhlásili za Významné lesnícke miesta v utorok 9. septembra – presne v deň jeho narodenia.
