TRSTENÁ. Snahy o vybudovanie cirkevnej škôlky popri roky fungujúcich štátnych boli už pred niekoľkými rokmi. Nepodarilo sa ich však dotiahnuť do konca.
Keď vlani v septembri Magda Zmarzláková, riaditeľka cirkevnej Základnej školy Rudolfa Dilonga, otvárala školský rok, netušila, že o dvanásť mesiacov otvoria nielen základnú, ale aj materskú školu. Nové zariadenie sa podarilo spustiť v rekordne krátkom čase.
Veľa práce za krátky čas
„Teraz bol správny čas pokúsiť sa o zriadenie škôlky,“ hovorí riaditeľka. „Mali sme voľné miestnosti, kvalifikovaných pedagógov, obracali sa na nás rodičia. Čo viac nám bolo treba?“
S administratívnymi vybavovačkami začalo vedenie cirkevnej školy začiatkom tohto roka, stihlo lehoty na podanie žiadosti ministerstvu školstva o udelenie výnimky na zaradenie nového zariadenia do siete škôl. „Počítala som s tým, že ak sa nám škôlku podarí otvoriť, tak najskôr v budúcom školskom roku. Ani som nedúfala, že to bude už teraz. Vďačíme za to mnohým ľuďom, ktorí boli naklonení tomuto zámeru a pomáhali, ako mohli.“
V budove, kde je dnes škôlka, boli pôvodne sklady učebníc, školský klub a jedna nevyužitá miestnosť. Vedenie školy spočiatku plánovalo celé podlažie iba vymaľovať. Tým mali úpravy začínať aj končiť. Napokon však miestnosti vyzerajú úplne inak. Do kompletnej prerábky išlo takmer 40-tisíc eur. „Povedali sme si, že keď to už raz robíme, nech je to poriadne. Zo štyroch malých tried sme urobili dve veľké, pribudol nový vchod, šatne, sociálne zariadenia, malá jedáleň. Deti nemusia chodiť na obedy o poschodie vyššie, pretože im kuchárky spustia jedlo služobným výťahom. Majú teda všetko na jednom poschodí.“ Do rekonštrukcie investovala škola, biskupský úrad, farský, pomohli aj sponzori.
Pred oficiálnym začiatkom
V novej cirkevnej škôlke je 33 škôlkarov od dvoch do šiestich rokov. Väčšina je z Trstenej, ďalší zo Zábiedova, Liesku, Tvrdošína a Suchej Hory. Oficiálny začiatok školského roka bol 2. septembra. Deti sa však s novými priestormi mohli zoznámiť už týždeň predtým.
„Išlo o akýsi adaptačný pobyt, aby si trošku zvykli, rozkukali sa, aby neboli šokované, keď ich tu rodičia naraz nechajú na celý deň samé,“ hovorí Magda Zmarzláková. „Ohlasy boli nad naše očakávania dobré. Zaujímavé, že sa minimum rodičov pýtalo na poplatky, ktoré sú presne také isté ako v štátnych škôlkach. Skôr ich zaujímali učiteľky, strava, režim dňa.“
Špeciálna výučba
Škôlkari sú rozdelení do dvoch skupín, na staršie a mladšie deti. Päť- a šesťroční majú špecifický spôsob výučby, dvojjazyčný. Každý deň ich učiteľka štyri hodiny učí angličtinu. „Bol to môj sen, urobiť takúto polobilingválnu škôlku. Dnes sa bez cudzieho jazyka nepohneme nikam. A práve teraz sú deti v štádiu, kedy si najviac zapamätajú, najľahšie sa učia, nie sú zaťažené písaním, počítaním, čítaním.“
Menšie deti sú zase zamerané na dramatickú tvorbu. Učiteľky s nimi hrajú divadlá, učia sa rozprávky, folklórne tance. „Pre deti pripravujeme aj rôzne výtvarné techniky na rozvíjanie zručností,“ hovorí Anna Smitková, riaditeľka novej materskej školy. „V prvom rade však u všetkých dbáme na kresťanskú, rodinnú výchovu. Toto dnes deťom veľmi chýba. Aby mali pocit bezpečia, zázemia.“
