TRSTENÁ. Štátny vzdelávací program požaduje od detí mnoho vecí, ktoré musia vedieť pred nástupom do prvej triedy. Časť sa môžu naučiť aj doma, no začleniť sa do kolektívu sa v domácom prostredí nenaučia.
Iné programy, rovnaký cieľ
„Materská škola v zmysle platnej legislatívy nie je povinná,“ informoval tlačový odbor ministerstva školstva. „Školský zákon umožňuje bezplatné predprimárne vzdelávanie pre deti, ktoré majú rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Ak ho dieťa neabsolvuje, nie je to dôvod na jeho neprijatie do základnej školy.“
Čo všetko musí predškolák vedieť, určuje štátny vzdelávací program. Podľa neho si každá škola robí vlastné školské programy. Do materskej školy v Čimhovej nastúpilo 41 škôlkarov, z toho je štrnásť predškolákov. Škôlka je rozdelená na dve sekcie, menšie a väčšie deti. „Príprava je pre učiteľku náročnejšia, pretože musí robiť iný program pre mladšie a iný pre staršie,“ hovorí Jana Buláková. „Deti sa navzájom rešpektujú. Majú síce rozdielne, ale čiastočne prepojené úlohy. Mladšie majú iné nápady, staršie iné, motivujú sa a pomáhajú si.“
Michaela Kabáčová má triedu s päť- a šesťročnými škôlkarmi. Na mesiac dopredu si robieva plány výučby.
„Predškoláci musia vedieť rozpoznať štvorec, obdĺžnik, počítať do desať, poznať základné farby aj ich odtiene. Musia vedieť zaspievať jednoduchú pieseň v základnej tónine. Už malé detičky poznajú domáce zvieratá, starším ich opisujeme bližšie. Kde žijú, akú majú stavbu tela, čo nám dávajú a čo sa z toho vyrába.“
Na všetko príde čas
Do trstenskej cirkevnej materskej školy chodí desať predškolákov. Zo zákona rodičia neplatia poplatok za pobyt v zariadení, len za stravu. Riaditeľka Anna Smitková sa škôlkarom a špeciálne predškolákom venuje celý život. Kedysi bolo dôležité, aby dieťa pred nástupom do prvej triedy vedelo držať ceruzu, poznať farby, čísla, vzťahy, rozpoznať ľavú a pravú stranu, aby sa vedelo správne vyjadrovať či naučiť naspamäť básničku. „Ak toto dieťa nevedelo, neodporúčali sme ho zapísať do školy,“ hovorí učiteľka. „Dieťa potrebuje dozrieť. Ak nie je dostatočne zrelé, netreba ho nasilu dávať do školy. Načo mu skracovať detstvo. Nech sa vyhrá, veď má celý život na naháňanie sa. Povinností si ešte užije až-až.“
Dnešné deti sú v porovnaní s tými spred niekoľkých rokoch iné. Nie po telesnej stránke či schopnosťami. Problémom je skôr psychický vývoj a povaha.
„Sú veľmi zraniteľné, nevedia, kam patria, nepoznajú rodinné vzťahy, sú individualisti. Hoci vedia narábať s počítačom a mobilom, chýbajú im sociálne väzby. Nie sú spokojné ako deti v minulosti. Dnešné deti žijú v strese, nie sú schopné sa upokojiť, stále niečo hľadajú, naháňajú sa. Ako dospelí.“
Učiteľka s rokmi praxe pozoruje u najstarších škôlkarov aj čoraz ťažšiu schopnosť nadviazať nové kamarátstva, navzájom si pomáhať, niečo si požičať či rozdeliť sa s ostatnými. „Snažíme sa ich to učiť, ideme im príkladom, ale je to náročné,“ hovorí Smitková.
Zlá výslovnosť
Pred nástupom do prvého ročníka učiteľky spolu so špeciálnymi odborníkmi skúmajú u detí psychickú aj fyzickú zrelosť. Tú druhú posudzujú pediatri. Zistiť ju vie aj rodič. „Ak sa dieťa nedokáže pravou rukou ponad hlavu dotknúť ľavého ucha, potrebuje dozrieť,“ hovorí učiteľka zo základnej školy Eva Ragalová. „Hovorí sa, že ešte nemá dostatočne vyvinutú motoriku, malo by problémy s písaním. A naozaj je to tak.“
Prvák sa musí vedieť sám obliecť, obuť, zapnúť si gombíky, zašnurovať šnúrky, najesť sa či ísť na toaletu. V ostatných rokoch majú ťažkosti s vyslovovaním hlások. „Deti majú čoraz väčšie logopedické problémy. Sú hravejšie, výslovnosť je oveľa horšia ako kedysi, s množstvom rečových chýb. V takýchto prípadoch nám pomáha logopedička. Školáka nasmeruje, ako cvičiť, aby pekne rozprával. Kus roboty však musia urobiť rodičia doma.“ Prvák musí vedieť nakresliť ľudskú postavu s očami, nosom, ústami, ušami, rukami a nohami. Ak namiesto oblúčikov na prstoch kreslí iba čiarky, je to znak, že ešte potrebuje dozrieť na školu. Problémy mávajú deti s orientáciou v priestore aj s koncentráciou.
Zbytočné trápenie
„Ak budúci prvák nespĺňa základné predpoklady, no rodič ho napriek tomu zapíše do školy, nie je to najšťastnejšie riešenie,“ hovorí Eva Ragalová. „Trápi sa dieťa, učiteľ aj rodič, pretože mu musí doma venovať oveľa viac času. Netreba sa nikam ponáhľať. Veď môže ísť aj druhýkrát do predškolskej, ideálny je nultý ročník. Rok navyše dieťaťu veľmi pomôže.“
V cirkevnej škole majú každoročne jedného až dvoch prvákov, ktorí nechodili do škôlky vôbec. Vidieť to najmä na ich spoločenskosti a schopnosti začleniť sa do kolektívu.
„Neraz to chce obrovskú trpezlivosť, aby takéto dieťa učiteľ pritiahol k tímovej práci. Nikdy to nebude také, že sa bude s chuťou hrnúť do kolektívu. Odporúčame, aby dieťa chodilo do materskej školy aspoň rok pred nástupom do školy, keď už nie dlhšie. Naučí sa tam disciplíne, samostatnosti, dodržiavať režim dňa.“
