ORAVSKÁ POLHORA. Starosta Peter Horváth sa snažil problémy v dedine riešiť čo najrýchlejšie, konflikty s občanmi diplomaticky, bez hádok. Po ôsmich rokoch prenecháva stoličku na obecnom úrade novému kandidátovi. Chystá sa oddychovať.
Čo vás v kresle starostu najviac potrápilo?
- Nedostatok vody v dedine. V dnešnej dobe je ťažko žiť bez vody. Trápi ma tiež, že práve prebiehajúca výstavba kanalizácie nespĺňa potreby súčasného stavu obce. Projekt z roku 2002 nebol aktualizovaný. Dnes je obec väčšia, na mnohých uliciach bude kanál chýbať.
Čo vás v súvislosti s prácou starostu najviac pobavilo?
- Stretnutia so staršími ľuďmi, keď rozprávali príhody z mladosti. Urobili sme veľa roboty, boli ťažké chvíle, aj úsmevné.
Aká bola vaša najdrahšia investičná akcia v obci?
- Modernizácia kultúrneho domu a úradu je jeden z mojích najväčších úspechov a jedna z najdrahších investícií, keďže sme ju robili z vlastných peňazí. Dnes sa máme kde stretávať, sú to priestory hodné veľkej prihraničnej obce. Úspechom je aj parkovisko pri kostole a všetko, čo sa nám tam podarilo urobiť. A určite bude k veľkým investíciám patriť výstavba vlastného vodojemu a vybudovanie nového vodovodu, s ktorými začíname čoskoro. Bez podpory poslancov a ďalších ľudí okolo mňa, ktorí mi pomáhali, by som však neurobil nič.
Čo vás najviac zamestnalo?
- Veľa vecí. Vykupovanie pozemkov pod cestami je nekonečný príbeh. Aj komunikácia so štátnymi orgánmi, vybavovanie peňazí. Človek sa musí nabehať.
Je niečo, čo ste chceli veľmi urobiť, ale nepodarilo sa?
- Áno, chceli sme otvoriť zdravotné stredisko s obvodným lekárom, detským, zubárom aj lekárňou. Aby naši občania nemuseli chodiť do Rabče, aby mali lekárov doma. Stroskotalo to na ľuďoch, ktorí nám prisľúbili, že prídu. Mrzí ma, že sa to zatiaľ nepodarilo.
Aký zákon, nariadenie pre samosprávu by ste čo najrýchlejšie zmenili?
- Stavebný zákon. Nočnou morou obcí sú čierne stavby. Nemôžeme s tým pohnúť. Niektorí stavebníci si robia, čo chcú, najmä tí bohatí. Vedia, že keď zaplatia pokutu, nič horšie sa im nestane. Takže si robia po svojom, aj bez povolení.
Kedy sa s vami najviac pohádala manželka kvôli verejnej funkcii?
- Doma o práci nerozprávam, takže sa pre ňu ani nehádam s manželkou. Dokonca mi povedala, aby som išiel kandidovať, ak chcem. Vždy ma podporovala. Aj keď občas sa na mňa hnevá, pretože sa novinky z dediny nedozvie cez rozhlas, lebo ho pri dome nemáme, a ani odo mňa, keďže doma o robote nehovorím, ale až v obchode.
Čo podľa vás najviac potrápi vášho nástupcu?
- Kanalizácia. To, čo sa robí v súčasnosti, pôjde len po hlavných cestách a po poliach. Na nových uliciach treba pripraviť nové projekty a žiadať peniaze. A samozrejme aj výstavba vodovodu.
Na čo sa najviac tešíte po odchode z funkcie?
- Budem sa môcť opäť venovať prírode. Som dieťa prírody, od detstva som bol v lese. Pri starostovaní som tam už nemohol toľko chodiť. Rád poľujem, no v ostatných rokoch som na to nemal čas. Chýba mi hora. Aj dôchodcov by som chcel zmobilizovať. Uvidím, ako mi bude zdravie slúžiť. Na oddych sa veľmi teším.
