ORAVSKÁ POLHORA. Od polovice augusta sa farmári na hornej Orave snažia žať. Obilie je v najlepšej kondícii, dozreté, úroda sa javí perfektná. „Najlepšia za ostatných desať či pätnásť rokov,“ hovorí poľnohospodár Anton Kutliak z Oravskej Polhory. No čo z toho, keď ju pestovatelia nemôžu pozbierať. S kombajnmi sa na rozmočené polia nedostanú.
Môže začať klíčiť
Prvýkrát sa Anton Kutliak vybral na pole 15. augusta. Počas dvoch týždňov stroje naštartoval päťkrát. Len na pár hodín. „Nedá sa robiť,“ hovorí. „Chodieval som mlátiť známym, na moje som radšej ani nešiel. Je to mokré až strach. Ak sa aj kombajn dostane na pole, je to skôr trápenie ako mlátenie.“
Júl bol síce mokrý, ale teplý a objavilo sa aj pár slnečných dní. To pomohlo dozrievaniu obilia. Podľa pestovateľov je perfektná úroda pšenice, ovsa aj jačmeňa. „Na niektorých miestach jarné obilie napadli hrdze, najmä jarnú pšenicu a jačmeň,“ hovorí Anton Kutliak. „Problémy s tým majú v Rabči. Nás to akoby zázrakom obišlo.“
Aj preto je farmárom do plaču pri pohľade na ležiace steblá klasov, z ktorých vypadáva zrno. „Ak sa počasie neumúdri, pšenica začne klíčiť v klase. Ak dôjde až k tomu, máme po úrode. Síce ju pozbierame, ale výživná hodnota zrna klesne na minimum, bude nepredajné.“
Dážď a diviaky
Podobné problémy ako v prihraničnej obci majú aj Tvrdošínčania. „Je to katastrofa,“ hovorí Anton Palider, predseda tvrdošínskeho poľnohospodárskeho družstva Žiarec. „Zatiaľ sme stihli pozbierať tretinu obilia, zvyšok je ešte stále na poli. Na roviny sa ešte ako-tak dostaneme, mokré miesta sa dajú obísť, potom sa k nim vraciame. No kopce sú hrozné.“
Aj s už vymláteným obilím mali problémy. Nebolo ho kde sušiť. Okrem počasia trápia tvrdošínskych družstevníkov diviaky, ktoré im ničia plné polia.
„Úroda je krásna, ale čo z toho, keď ju nevieme dostať z polí? Čakáme na slnko ako na spasenie. Stále je čas pozbierať pšenicu, ale čím dlhšie budeme musieť čakať, tým budú straty väčšie.“
Poľnohospodári rátajú, že majú ešte dva týždne, aby stihli predísť najhoršiemu. Z toho potrebuje pôda aj premočené klasy obilia aspoň päť slnečných dní bez dažďa, aby aspoň trochu preschli. „Ak neprestane pršať, nevieme, čo budeme robiť,“ hovorí Anton Kutliak. „Asi zase len kradnúť vlastnú úrodu počasiu, či už bude dozretá alebo nie. Potom je však zase otázne, kde mokré obilie usušíme.“
