TVRDOŠIN. Slova poučujú, príklady tiahnu. Toto príslovie plne vystihuje skromného človeka, ktorý je vzorom pre všetkých, ktorí ho v živote stretli. „Nalomenú trstinu nedolomíš,“ tohto biblického verša sa držal don Jozef Sobota. Liečil, usmerňoval a napomáhal, za čo sme mu vďační. A je nás mnoho.
Cesta na Oravu
Bývalý profesor matematiky a fyziky prežil skoro celý plodný život v Námestove, v skromnom byte, za totality pod stálym dozorom ŠTB. Narodil sa 13. júna 1928 v Kostolnej Vsi. Vstúpil ku saleziánom, rehoľné sľuby zložil v roku 1949 v Hronskom Beňadiku.
V roku 1950 boli násilne rozpustené všetky rehole. Rozhodol sa pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V roku 1955 na Univerzite Komenského v Bratislave ukončil matematiku a fyziku. Učil vo Zvolene aj v Jablonke. Po roku mu ponúkli umiestnenie v Rajci na Kysuciach alebo v Námestove na Orave. Boli to miesta, o ktoré bol minimálny záujem a učilo tam mnoho nekvalifikovaných ľudí. Rozhodol sa pre Oravu, ktorej ostal verný dodnes.
Jozef Sobota patril k obľúbeným učiteľom.
Útočisko v kabinete
Vedelo sa o ňom, že ako učiteľ pravidelne navštevuje bohoslužby v námestovskom kostole.
V tom čase sídlila základná aj stredná škola na jednom mieste pod spoločným riaditeľstvom. Žiaci i študenti ihneď rozpoznali, kto je aký učiteľ. Pre Jozefa Sobotu sme neboli iba žiakmi, všímal si aj naše názory, potreby, záujmy, spory. Nevtieravo si získaval našu dôveru. Mladí v ňom nachádzali človeka, na ktorého sa môžu s dôverou obrátiť. Kabinet fyziky a matematiky sa stal centrom, kde sme mohli kedykoľvek prísť, položiť otázky, nájsť odpoveď, ale aj útočisko.
Skryté oratórium
Pán profesor vymýšľal rôzne spôsoby, ako nás zaujať. Po vyučovaní s nami hrával futbal, v zime hokej na ľadovej ploche, ktorú sám pripravil. Na jeho Pionieri sme si urobili vodičské preukazy. Raz na brigáde stratil príručnú kapsičku, na ktorej mu veľmi záležalo. Sľúbil, že na dva týždne požičia motorku tomu, kto ju nájde. Sľub dodržal. Vyrábali sme jednoduché rádia, učili sa fotografovať. Dievčatá nám len ticho závideli. Ani my sme nevedeli, že pán profesor je salezián a že sme jeho „malé skryté chlapčenské saleziánske oratórium“.
Výlet do Poľska
Don Sobota tajne študoval teológiu. Mal ale v pätách ŠTB. Knihy “klepanice“ nemohol mať v škole ani na byte. Boli preto u ľudí, ktorým dôveroval. Nosili sme mu ich podľa potreby. Na skúšky obyčajne chodieval cez víkend. Keď doštudoval, slovenskí predstavení pracujúci v ilegalite dali súhlas, aby bol vysvätený za kňaza v Krakove. V tom čase bol krakovským arcibiskupom Karol Wojtyla.
Don Sobota vybavil štyrom študentom turistické víza a išli sme na výlet do Poľska. Arcibiskup ho chcel vysvätiť, ale potreboval na to súhlas prímasa Poľska kardinála Wyšinského. Ten zas musel mať súhlas pápeža Pavla IV. V tom čase ani poľská cirkev nemala priamu možnosť kontaktovať sa s Vatikánom. Ale Karol Wojtyla to cez americké veľvyslanectvo vo Waršave zariadil tak, že sa povolenia stihli vybaviť počas cestovnej turistickej doložky. Presne 17. augusta 1964 neskorší pápež vysvätil Jozefa Sobotu za kňaza v súkromnej kaplnke.
Problémy na colnici
Aby sa zakryl pravý dôvod nášho pobytu v Poľsku, urobili sme si výlet do viacerých známych miest.
Vracali sme sa domov. My, mladí bezstarostní mládenci, ktorí sme mali v cestovných taškách uložené veci svedčiace o vysviacke, sme prešli cez colnicu bez problémov. Kňazovi vysypali na stôl všetko, čo mal. Našli obrázok Panny Márie Pomocnice kresťanov. Obvinili ho, že prenáša kultúrne bohatstvo Poľska cez hranice a vzali mu ho. Po návrate sme zanietene rozprávali o návšteve Poľska. O vysviacke sa nikto nedozvedel.
Krstný
V roku 1975 strana rozhodla, že Jozef Sobota pre náboženské presvedčenie nebude viac učiť. Ani nevedela, že mu tým uvoľnila ruky, aby mohol pracovať v prospech mladých Oravčanov.
Pracoval vo Váhostave, kde mal na starosti kontrolu rozmiestnených sond okolo Oravskej priehrady. Po dohodnutom klopaní boli dvere na jeho byte otvorené. Vzdelával, spovedal, usmerňoval. Občas prekvapili tajní. Počty návštevníkov rástli a keď sa spolubývajúci v bytovke pýtali, za kým idú, odpoveď bola, že za krstným. A tak sa jeho meno zmenilo na Krstný.
Lepšie deti
Saleziánsky duch postupne prenikal do rodín Hornej Oravy. Často ani rodičia nevedeli, kto im nábožensky vzdeláva deti. Ale ani nebolo potrebné o tom hovoriť. Videli, že deti sú lepšie.
Jeden mladý človek nešťastne havaroval, vzali ho do nemocnice. Pán profesor hneď za ním išiel. Keď videl, že je zle, tajne ho zaopatril sviatosťami. Zakrátko mládenec zomrel. Keď prišiel jeho veriaci otec a našiel ho mŕtveho, veľmi plakal. Najviac ho však mrzelo, že jeho syn zomrel bez sviatostí. Don Sobota ho uistil, že nie.
Už počas totality mnohí mládenci počas vysokej školy začali tajne študovať teológiu. Po revolúcii v roku 1989, na údiv rodičov a známych, mali primičné omše. Sú medzi nimi kňazi aj misionári. Don Sobota sa pričinil o 38 kňazských povolaní a mnoho dobrých manželstiev.
Mladý duchom
Po prevrate prišli do Námestova mladí saleziáni. Vybudovali saleziánsky dom, kde pokračujú v diele dona Sobotu. Jeho byt je naďalej obliehaný priateľmi. Napriek požehnanému veku zostal mladý duchom a stále premýšľa o tom, ako by mohol ešte viac pomôcť mladým ľuďom.
Od Vianoc v roku 1990 pravidelne slúžil sväté omše vo Vasiľove a vysluhoval tam sviatosti. V nedeľu 17. augusta slávil jubilejnú svätú omšu za účasti saleziánov, na ktorej sme ďakovali Bohu za 50 rokov kňaz-stva, 65 rokov zasväteného života a 86 rokov života. K vzácnym jubileám mu prajeme veľa zdravia, radosti zo saleziánskeho diela, pokoja a Božie požehnanie.
Autor: Jozef Kušnier
