ORAVICE. V oravskej časti Západných Tatier sa turisti nedostanú na dva vrcholy. Osobitá je uzavretá už 26 rokov. Čo nemohli návštevníci vidieť na nej, sľuboval vrch Bobrovec. Aj ten je však neprístupný.
Žiadosť Poliakov
Vyberiete sa na túru do Oravíc. Juráňová dolina vám nestačí, hľadáte teda trasu na niektorý z vrcholov. Najkrajší výhľad sľubuje najvyšší, Bobrovec. Na internete nájdete informácie aj s popisom turistického chodníka. Po troch hodinách šliapania však v Bobroveckom sedle zistíte, že na vrchol, ktorý máte takmer na dosah, nevyjdete. Upozornia vás na to hneď dve zákazové značky aj so zábranami.
„Zeleno značkovaný turistický chodník cez sedlo Umrlá, hrebienok Javorinka na Bobrovec a odtiaľ do Bobroveckého sedla je uzavretý už od roku 2008,“ informuje Ján Krušpán, vedúci ochranného obvodu Oravice Štátnych lesov Tatranského národného parku. „Požiadavka prišla z poľskej strany. My sme ju akceptovali.“
Uspokojiť sa tak musíte len s pokračovaním po modrej značke. Cez poľské územie na Lúčnu. Straty tohto vysokohorského chodníka sa turisti obávať nemusia. „Keby sme ho uzavreli, z Oravíc by sa ľudia nedostali na hrebeň Západných Tatier.“
Nahrádzal Osobitú
Poliaci majú na svojej strane Bobrovca vzácne skalné mestečko, ktoré vyhlásili za prísne chránenú prírodnú rezerváciu. Keďže z poľskej strany sa do nej turisti nemohli dostať, využívali prechod po slovenskom chodníku. „Nevedeli si dať rady s nedisciplinovanými návštevníkmi, preto nás požiadali, aby sme uzavreli aj našu časť. Nie sme s tým veľmi stotožnení, ale akceptujeme to.“
V masíve Bobrovca sa z oravskej strany nachádza niekoľko vlčích aj medvedích brlohov. Hniezdia tam dravce. Zver tam však bola aj vtedy, keď bol chodník prístupný. Turisti dodržiavajúci návštevný poriadok jej nevadili. „Okrem toho návštevníci mohli na Bobrovci vidieť flóru, o ktorú prišli po uzavretí Osobitej,“ povedal Ján Krušpán.
Zničený vrchol
Vrch Osobitej je neprístupný už od roku 1988. Dôvodov je hneď niekoľko. Ochrana dravcov, veľkých šeliem, no v prvom rade poškodeného pôdneho krytu. „Chodník bol veľmi erodovaný,“ vysvetľuje vedúci oravického ochranného obvodu. „Nedal sa presmerovať inam. Po uzavretí sme na vrchole robili dvakrát kosodrevinové výplety na urýchlenie regenerácie pôdy. Na Osobitej je uzávera namieste.“
Okrem vlkov a medveďov sú na Osobitej hniezda sokola sťahovavého a orla skalného. Rastú tam vzácne kvety. V ostatných rokoch odtiaľ zmizla rastlina jasoňa, odleteli aj muráriky červenokrídle. „Chceli by sme ich tam vrátiť,“ hovorí Ján Krušpán. „Bolo by namieste zamyslieť sa nad tým, že rozbujnenú kosodrevinu treba z niektorých miest odstrániť, aj keď ide o piaty stupeň ochrany. Dreviny totiž zaberajú všetky plochy, na ktorých kedysi rástli vzácne druhy rastlín.“
Nové trasy nie
Štátne lesy neplánujú znovuotvoriť chodník na Bobrovec, ani pridať nové turistické lokality v oravickom ochrannom obvode. „Sieť chodníkov v našej oblasti je dostatočne hustá,“ hovorí Ján Krušpán. „Máme veľmi vysokú návštevnosť Juráňovej doliny, ktorú vyhľadávajú najmä rodiny s deťmi.“
Po veternej kalamite z konca minulého roka a druhej, ktorá sa Oravou prehnala v máji, lesníci z chodníka a jeho okolia odstránili popadané stromy. Každý týždeň na ňom robia bežnú údržbu, raz mesačne stredné opravy a pred začiatkom sezóny kompletnú rekonštrukciu celej trasy.
Napriek množstvu turistov na chodníku ku kolíziám nedochádza. „Chodia v jednom smere, takže nemusíme uvažovať o obmedzení počtu návštevníkov,“ dodal Krušpán.
