DOLNÝ KUBÍN. Svet už zažil množstvo slávnejších, náročnejších a nebezpečnejších expedícií, na akú sa podujal dolnokubínsky klub Jurassic Bike Team. Cyklistický prechod Pyrenejí od Atlantického oceánu k Stredozemnému moru na horských bicykloch bol však pre jeho členov vrcholom doterajších športových aktivít.
Na všetky výjazdy si vozia žinčicu
Po 38 hodinách jazdy mikrobusom z Dolného Kubína až do San Sabestianu privítalo oravskú partiu príjemné počasie. „Dokonca aj Antantik bol teplý, tak sme sa vykúpali,“ hovorí Štefan Belvončík. „Stratenú energiu sme doplnili typicky oravsky chlebom, slaninou, cibuľou a neodmysliteľnou žinčicou, ktorú si vozíme na všetky výjazdy.“ Potom už všetci nasadli na bicykle a išli zdolať prvé z tisícky kilometrov Pyrenejského sna. Prvá etapa mala zahrievací charakter. Kopce mali maximálne 700 metrov. „Náročnejšie bolo večer rozložiť tábor v kempe, postaviť stany, navariť a nájsť veci vo vozíku,“ hovorí Vladimír Adamec. „Každý deň sme si preto vyžrebovali jedného ako vodiča, alebo sa prihlásil sám, ktorý nás čakal v mieste ďalšieho cieľa. Pripravil teplú večeru, nakúpil a všetko rozložil. Ani raz počas expedície sa nestalo, že by niekto nenašiel nasledujúci kemp.“
Policajti ich sprevádzali do reštaurácie
Na nasledujúcich etapách čakali na Oravcov okrem kopcov aj zážitky, na ktoré budú spomínať celý život. Hneď na druhý deň prechádzali dedinkou Orbaiceta, ukrytou hlboko v horách. Pri prejazde cez sedlo fúkal ostrý studený vietor, teplota klesla prudko k nule a objavili sa aj snehové vločky. „Po dojazde do kempu sme jedli holými rukami z horúcej pánvice, len aby sme rýchlo dostali do seba niečo teplé,“ hovorí Belvončík. „Obrovskú radosť nám urobila taká obyčajná vec ako teplá sáčková polievka a sprcha.“ Príjemnejšie spomienky čakali na výpravu ďalší deň. Pri prechode cez stredoveké mesto Hecho dostali chuť na tamojšiu stravu. „Hľadali sme reštauráciu, ale nedarilo sa nám. Pomohli nám potom mestskí policajti, ktorí urobili sprievod až pred vchod reštaurácie.“
Na štvrtú etapu do Sabiňániga nebude v najlepšom spomínať Peter Lieskovan. Pri páde si odrel predlaktie a bok. Pokračoval bez vážnejších následkov. Smolu mal aj Eduard Grácik, roztrhlo mu plášť. Do najbližšej dediny došiel pešo a počkal na sprievodné vozidlo s náhradnými vecami. Oravčania zaznamenali v Pyrenejách až tridsať defektov.
Desiatu etapu dokončili autom
Prvý raz zablúdila výprava z Dolného Kubína až v piatej etape. Pri sledovaní nádherných kaňonov, priezračných riék a strmých útesov sa dostala do opustenej dedinky. „Mysleli sme si, že tam budeme nocovať,“ hovorí Belvončík. „Zachránila nás miestna osadníčka, ktorá nám ukázala koziu cestu a za pár minút sme boli v kempe.“
V desiatej etape poriadne skomplikovalo plány počasie. Cyklisti tímu Jurassic Bike vyšli iba na najbližší kopec. Búrka a dážd neprestávali ani v poobedňajších hodinách, do Andorry la Vella preto museli autom. Na ďalší deň sa počasie umúdrilo a tour pokračovala. Na Oravcov čakal najvyšší bod expedície, chata Estanys de la Pera vo výške 2357 m. Aj ďalšia etapa patrila medzi náročné, no vo vzduchu už bolo cítiť Stredozemné more. Cesta k nemu si však pripravila nejednu prekážku. Tesne pred vrcholom jedného stúpania si Vladimír Adamec roztrhol reťaz. Štefanovi Belvončíkovi zas praskli dve špajchle na zadnom kolese. Všetko dobre dopadlo a obaja technické problémy odstránili. Retiazku opravili na mieste a špajchle v najbližšom meste v servise.
Mnohí si splnili sen
V záverečných dvoch etapách sa terén postupne vyrovnával a všetci si užívali posledné kilometre. V zdraví celá osemčlenná výprava dorazila do prístavného mesta Roses. „Možno sme prví Slováci,“ hovorí Belvončík. „Vieme, že chalani zo Slovenska to zvládli po asfalte a na cestných bicykloch. Ale nevieme, či to prešiel niekto zo Slovenska po hrebeňoch a údoliach horskými cestami, po šotoline a kozích cestách na MTB bicykloch. Aj keby sme neboli prví, zažili sme nádherné a neopakovateľné dobrodružstvo. Mnohí z nás si splnili sen, získali sme množstvo nových zážitkov, upevnili sme spoločné priateľstvo a v mnohom sme získali nový pohľad na svet okolo nás. Pyreneje nám krásou takmer vyrazili dych. Nie sú to len tak nejaké kopčeky. Neležia v centre, ale takmer na kraji Európy. Nie je tu cítiť biznis a peniaze tak ako v Alpách. Pyreneje nás však presvedčili, že i v Európe existujú ešte miesta, ktoré chutia a voňajú divokou krásou a oplatí sa ich spoznať.“
Podbrobné mapy a GPS sú nevyhnutné
Celá tour mala nakoniec 12 etáp. Denne prešli oravskí cyklisti 55 až 110 kilometrov s maximálnym prevýšením 2 800 m a celkovo 1100 kilometrov. Pri pripravovaní etáp, ktoré mali za úlohu Ján Kubina a Vladimír Adamec, im výborne poslúžila kniha Veľký prechod Pyrenejí na MTB bicykloch. Zo Španielska ju poslal Martin Paľa zo Zuberca, žijúci v San Sebastiane. „Bez podrobných máp a GPS navigácie by sme sa v tých hlbokých údoliach a roklinách stratili,“ hovorí Vladimír Adamec. „Prípravy celej expedície trvali priblížne dva mesiace, každý člen dostal úlohy. Všetko muselo fungovať, inak by sme nemohli byť úspešní.“
Cyklistický prechod Pyrenejami od Biskajského zálivu ku Stredozemnému moru absolvovala osemčlenná výprava - Ján Kubina, Peter Maretta, Štefan Belvončík, Eduard Grácik, Peter Lieskovan, Vladimír Adamec a dvaja externí členovia Filip Kubina a Ján Jankola. Cestovali namiesto stálych členov klubu, Jána Benku a Šimona Škvarku
S horskou cyklistikou majú bohaté skúsenosti
Jurassic Bike Team tvoria priatelia vo veku nad 50 rokov, pre ktorých je horský bicykel životným štýlom. Okrem každoročnej expedície či zájazdu do zahraničia klub poriada jednodňovú akciu Okolo Tatier. Množstvo víkendov trávia členovia na MTB bicykloch v slovenských, českých a poľských horách. Zúčastňujú sa cyklomaratónov, 24-hodinových pretekov, duatlonov, horských časoviek a podobných akcií. Jazdia spolu už od roku 2001. „Prvýkrát sme vyrazili do talianských Dolomitov a na Lago di Garda,“ hovorí Štefan Belvončík. „Odvtedy sme absolvovali každoročne množstvo výjazdov do švajčiarských, rakúskych a francúzských Álp.
Jazdili sme v tieni horských velikánov Eiger, Jungfrau Materhorn, Mont Blanc a vyšliapali na najslávnejšie a najvyššie alpské priesmyky.“ V roku 2003 zdolal oravský klub aj kopec Mt. Chaberton, ktorému sa zvykne hovoriť Everest bajkerov. Je to vojenská pevnosť dostupná po horskej, vojenskej, šotolinovej ceste až na vrchol vo výške 3131 m. n. m. Okrem Álp prešlá táto partia chlapov aj Apeniny, krásnu Korziku a veľké dobrodružstvo si dopriala v Macedónsku a Albánsku. „S horskou cyklistikou už máme bohaté skúsenosti a tak sme si trúfli aj na úplný prejazd Pyrenejí horskými priesmykmi, údoliami od hladiny Atlantického oceánu až k Stredozemnému moru.“
