Účel a formy využívania obecného majetku upravuje zákon o majetku obcí, ktorý deklaruje, že orgány obce a jej organizácie sú povinné hospodáriť so zvereným majetkom v prospech jej rozvoja a občanov i ochrany a tvorby životného prostredia.
Účely využitia obecného majetku
Obce a mestá dostali od štátu do vienka v roku 1991 veci po bývalých národných výboroch, drobných prevádzkach, niektorých štátnych podnikoch, rozpočtových a príspevkových organizáciách, pozemky pod stavbami, komplexy bytovej výstavby, neskôr aj školské a zdravotnícke budovy či budovy sociálnych služieb, ak im to určil osobitný zákon.
Majetkom samosprávy sú tiež hnuteľné veci a finančné prostriedky. Obce ho využívajú na tri účely: na výkon samosprávy, verejné účely alebo podnikateľskú činnosť.
S majetkom treba dobre hospodáriť
Hodnota majetku samosprávy najvýraznejšie vzrástla po roku 2002 pri decentralizácii verejnej správy. V roku 2006 predstavovala celková čistá hodnota majetku obcí a miest 314,4 miliardy slovenských korún (zhruba 10 miliárd eur).
Obce by preto mali mať ujasnenú majetkovú politiku, napr. pri prenajímaní alebo odpredaji obecného majetku, ktoré sa môžu uskutočňovať za trhové alebo netrhové ceny a tak pôsobiť ako stimulačný nástroj pre vybraných podnikateľov.
Príjmy z nakladania s majetkom tvoria dôležitú príjmovú časť rozpočtov samosprávy.
Majetok obcí je však často v nevyhovujúcom alebo zlom stave, čo limituje jeho možnosti využitia pre lokálny ekonomický rozvoj.
Zásady hospodárenia s majetkom obce určuje obecné zastupiteľstvo všeobecným záväzným nariadením, ktoré platí aj pre všetky subjekty, ktoré obec zriadila. Práve neprijatie zásad hospodárenia a nakladania s majetkom patrí medzi najčastejšie nedostatky v súvislosti s hospodárením a inventarizáciou majetku.
Rozhodujú poslanci, nie starosta
Obecné zastupiteľstvo musí vždy schvaľovať spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku, podmienky obchodnej verejnej súťaže, prevody vlastníctva nehnuteľností priamym predajom.
Rovnako poslanci schvaľujú prevody hnuteľného majetku, ak je jeho hodnota vyššia, ako si schválili, a nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia.
Obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ktorú založila. Aj to podlieha schvaľovaniu obecným zastupiteľstvom.
Pri rozhodovaní o nakladaní s majetkom by obce mali brať do úvahy aktuálnu situáciu v obci, jej krátkodobé a dlhodobé potreby, preto by si mali urobiť dôkladnú finančnú analýzu z pohľadu budúcich zdrojov rozvoja.
Treba dodržiavať zásady
Obec nemôže previesť svoj majetok priamym predajom starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, štatutárom svojich organizácií, prednostovi, zamestnancom obce, hlavnému kontrolórovi a ich blízkym osobám.
V praxi sa stretávame s nehospodárnym nakladaním s verejným majetkom. Ide napríklad o predaje alebo zámeny nehnuteľností za cenu niekoľkonásobne nižšiu, ako je cena trhová, s prevodmi v prospech subjektu, ktorý ako jediný o možnosti nadobudnúť nehnuteľnosť vedel. Uvedené postupy vedú k miliónovým stratám v neprospech verejného rozpočtu.
Podľa Zuzany Čaputovej, právničky spolupracujúcej s VIA IURIS, sa pri predajoch nehnuteľností pod trhovú cenu často argumentuje rôznymi kompenzačnými prínosmi pri takýchto prevodoch. Tieto kompenzácie môžu spočívať v poskytovaní protislužieb zo strany nadobúdateľa alebo v type aktivity, ktorú samospráva chce zvýhodneným prevodom v obci umožniť. „Zároveň možno konštatovať nie veľmi precíznu procesnú úpravu týkajúcu sa nakladania s nehnuteľnosťami samosprávou. Z vyššie uvedeného vyplýva priestor pre nehospodárne či dokonca korupčné nakladanie s obecným majetkom.“
Verejná kontrola transparentnosti
Obyvatelia danej obce či mesta sa môžu domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý obec previedla na tretiu osobu, ak prevod nebol robený na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. Žalobu na súd môžu dať do jedného roka.
