Keďže na Orave boli dobré podmienky pre pestovanie textilných vlákien, vydalo oravské panstvo v druhej polovici 18. storočia nariadenie o povinnom pestovaní ľanu a konopí. Vo viacerých oravských dedinách sa tak tkanie plátna stalo hlavným zamestnaním ich obyvateľov. Vznikali tkáčske dielne, a plátenníci s výrobkami sami obchodovali. Vozili plátno na vozoch aj do Turecka, Egypta, Jeruzalema, Chorvátska, Rumunska.
Folklórny kolektív rodiny Janoštínovcov Brestová a ich hostia uviedli program o spracovaní ľanu a jeho využití v domácnosti, ukážky prania na potoku a bielenia plátna, ukážky hladenia plátna v mangli na konský pohon.
Byle ľanu
Takto vyzerali lámačky a vytieračky - podľa počtu rýh v ramene.
Ručné lámanie ľanu Spriadanie ľanu na vreteno
Práca na česadle
Pradenie na vreteno v podaní nadšencov z Olšavice. 
S pásmom piesní a zvykov zo života plátenníkov prišiel do zubereckého skanzenu folklórny kolektív Plátenník zo Zubrohlavy.
Hladenie plátna na malom mangli.
Správca múzea Richard Janoštín predstavil dômyselné zariadenie na hladenie plátna. Mechanizmus mangľa, ktorý fungoval v rokoch 1913 až 1956, dával do pohybu kôň. Takzvaná kysňa mala hmotnosť 10 ton, bývalo v nej 20 vozov kameňa. Plátno ľudia navinuli na valce a vkladali pod kysňu. Keď sa dostala do krajnej polohy, na jednom valci sa prevážila, teda vymangľovaný valec bolo možné vybrať a druhý s pripraveným plátnom vložiť.
Aby kôň nemusel meniť pri pohybe kysne smer, mal mangeľ prehadzovačku.
Z kvalitného plátna sa vyrábali najmä spodné odevy.
Marcela Nemcová sa k pradeniu vlnených nití dostala, keď s rodinou začala farmárčiť, a ostrihanú vlnu z oviec nemala kde dať. "Tak sme opravili starý kolovrátok a odvtedy mi práca s vlnou učarovala."
Súkno vyrobené z ovčej vlny sa používalo najmä na vrchné odevy.
Zubrohlavčania v pásme o oravských plátenníkoch
Folklórny kolektív Brestová
