VITANOVÁ. V nadchádzajúcich komunálnych voľbách súčasný vitanovský starosta kandidovať nebude. „Dosiahol som dôchodkový vek, je čas prenechať miesto mladším,“ hovorí.
Čo vás v kresle starostu najviac potrápilo?
- Spor o Oravice. Trval takmer pätnásť rokov, mali sme s tým nekonečne veľa problémov. Dnes už asi na tom veľa nezmením, ale zabralo to množstvo času a energie.
Čo vás v súvislosti s prácou starostu najviac pobavilo?
- Na úrade na zábavu nie je čas, treba pracovať, riešiť množstvo vecí, problémov.
Aká bola vaša najdrahšia investičná akcia v obci?
- Bolo ich viac. Výstavba vodovodu, kanalizácie, domu smútku, zavedenie plynu do dediny, nadstavba materskej a základnej školy, revitalizácia centra. To boli najväčšie akcie. Keď som nastúpil do funkcie, nemali sme ani meter verejného vodovodu, boli len skupinové. V zime, počas silných mrazov, alebo cez suché letá ľudia nemali vodu. Dnes máme 8,5 kilometra verejného vodovodu. Na akcie sme dostali dotácie, ale museli sme investovať aj milióny vlastných. Dom smútku sme nemali vôbec, ani kanalizáciu či plyn.
Ktorá z týchto akcií bola vašou srdcovou záležitosťou?
- Všetky. Každá akcia bola rovnako dôležitá. Chcel som to urobiť a podarilo sa. Robota ma vždy bavila a stále baví. Tento rok som mal naplánovaných niekoľko investícií. Možno by som nemusel, ale chcem ich dokončiť. Aj keď treba povedať, že spočiatku, prvé dve volebné obdobia, sa robilo príjemnejšie, nebolo toľko zbytočnej byrokracie zo strany štátu.
Aký zákon, nariadenie pre samosprávu by ste čo najrýchlejšie zmenili?
- Radšej sa k tomu nevyjadrujem. Zlé zákony ma vždy rozčuľovali a vždy som sa k nim patrične a verejne vyjadril. Mnohé by bolo treba prerobiť. Opatrovateľskú služby by napríklad mal mať na starosti štát. V oblasti školstva by bolo dobré zjednotiť kompetencie. Nech sú všetky buď originálne alebo prenesené. Delenie nie je dobré.
Kedy sa s vami najviac pohádala manželka kvôli verejnej funkcii?
- Nikdy. Vedela, na akú funkciu idem, čo budem robiť. Vždy ma v tom podporovala. Prvé roky boli ťažké, rodina nevedela, že má otca, bol som stále v práci, vracal som sa v noci. Zháňali sme peniaze, vybavovali rôzne veci. Keď prší, nemám pokoj. Celú noc chodím po dedine. Keď horí, som pri hasení požiaru. No manželka to celé tie roky chápala. Klobúk dolu za to pred ňou. Dvadsať rokov na starostovskej stoličke je dosť, stačilo.
Čo podľa vás najviac potrápi vášho nástupcu?
- Čaká ho v obci veľmi veľa roboty, stále je tu čo robiť. V prvom rade bude treba dokončiť kanalizáciu.
