DOLNÝ KUBÍN. Petra Sagana podporovala na Tour de France jeho priateľka Katarína Smolková z Dolného Kubína. Do Francúzska so sebou priniesla Petrov obľúbený sirup a cukríky z topinamburu. Rozdával ich maskot, ktorým bol tiež Dolnokubínčan.
Pekelná horúčava
Maskot je vyrobený z molitanu. Obliekol si ho 19-ročný Jakub Klempai. „Vetranie zabezpečujú jedine ústa, cez ktoré som sa zároveň pozeral. Dnu bola pekelná horúčava a dusno. Po chvíli som sa celý spotil.“
Vnútro namaľovali čiernou farbou, ktorá sa zotierala. „Keď som oblek maskota zložil, vyzeral som ako baník.“
Jakub z Dolného Kubína mal jednoduchú úlohu. Zabávať ľudí a rozdávať výrobky z topinamburu. „Keď ľudia zbadali, že niečo rozdávam, vrhli sa na mňa ako supy. Niekoľkokrát ma skoro vyvalili.“
Veľa detí sa chcelo fotiť so zaujímavou ružovou fľašou. „Oblek je široký, má krátke ruky. Keď som deti držal, nevidel som dobre na ne. Vždy som tŕpol, aby som nespadol.“
O spoločnú fotku s maskotom mali záujem hlavne deti.
Tatry v blate
Maskot mal VIP preukaz, ktorý mu zabezpečoval dobré miesto na štarte aj v cieli. Na trati mu však preukaz nepomohol. Ľudia, ktorí chcú byť čo najdlhšie v zábere kamier, vyhľadávajú hlavne stúpania na kopce. Cyklisti jazdia pomaly. Diváci dokážu popri nich chvíľu bežať. Maskot sa tiež niekoľkokrát objavil na horských prémiách.
„Bežal som popri Rodriguézovi a Nibalim a povzbudzoval ich,“ hovorí Jakub Klempai. „Prihovoril som sa aj Petrovi Velitsovi, ktorý sa možno čudoval, že niečo také rozpráva po slovensky.“
Zaujímavé presuny
Raz sa odviezol tímovým autobusom Cannondale. Okrem kresiel pre jazdcov, toaliet a sprchy je tam pračka a miestnosť na porady. V autobuse si pozrel záver jednej z etáp.
Dve hodiny pred štartom na trať vyrazia vozidlá sponzorov. „Približne 50 áut dostáva fanúšikov do vytrženia,“ hovorí slovenský maskot. „Vyhadzujú z nich šiltovky, tričká a iné reklamné predmety. Tancujú dievčatá.“
Katarína Smolková ide pobozkať Petra Sagana.
Jakub Klempai si tiež vychutnal priazeň fanúšikov. Nie v aute sponzorov, ale technickom aute tímu jazdcov so zeleným dresom. Po štarte totiž vyrazí ďalšia kolóna automobilov. Peletón obehnú po diaľnici a prejdú na trať s dostatočným predstihom pred jazdcami.
„Sedel som v aute, ktoré tímu hlásilo, aké je počasie, vietor, aké prudké sú zákruty, stúpanie, ako vyzerá dojazd do cieľa. Keď nás ľudia zbadali, kričali, mávali.“
Buďte ticho
V jednom z cieľov sa o maskota postarala polícia. Stretol sa s fanúšikmi zo Žiliny. Po vyhlásení výsledkov sa začali správať hlučne. „Zrazu mi niekto poklepal po pleci,“ hovorí Jakub. „Otočil som sa a zbadal policajta. Ukázal som mu akreditáciu. Odišiel. Zabávali sme sa ďalej. Potom prišiel redaktor brazílskej televízie, že rušíme rozhovory s jazdcami. Nevšímali sme si ho. Po ňom prišlo policajtov viac a už mi nepomohla ani VIP priepustka. Odviedli nás preč.“
Slovenskí fanúšikovia.
Jakub Klempai nikdy nezabudne na dni strávené na francúzskych cestách. „Práca maskota nie je jednoduchá, ale dostal som sa do miest, o ktorých bežný smrteľník môže iba snívať. Spoznal som ľudí, ktorí patria medzi top v cyklistickom svete. Oplatilo sa spotiť.“
