NOVOŤ. Viac generácií jednej rodiny spomínalo, staršia odovzdávala spomienky mladšej. Zo stretnutia by rodina chcela urobiť tradíciu.
Korene rodiny
Najstarší, prastarý otec Jozef Kovalčík, narodený v roku 1868, mal manželku Máriu, rodenú Mozgovú. Obaja pochádzali z Novote. Jozef zomrel ako 46-ročný, následkom úrazu cestou z Poľska, kde vozil drevo. Najstarší syn mal vtedy 19 rokov a najmladší necelé dva mesiace.
Jozef a Mária mali deväť detí - Antona, Jozefa, Teréziu, Štefana, Máriu, Johanu, Veroniku, Serafína a Jána. Každý z tých, ktorí prišli na stretnutie, je potomkom jedného z nich, prípadne zať, nevesta, alebo zať či nevesta jeho vnúčat aj pravnúčat.
V Novoti ostali štyria bratia - Anton, Jozef, Štefan a Serafín, ostatných odvial osud mimo rodného chotára. Napriek vzdialenostiam i práci vždy ostal medzi nimi pekný súrodenecký vzťah poznačený tragédiou otcovej smrti a ťažkého obdobia detstva i mladosti. Všetci však boli veľmi pracovití, vedeli si na chlieb zarobiť hlavne remeslom. V tom období sa venovali najmä drevorubačstvu, tesárstvu a poľnohospodárstvu.
Výhonky povolaní
Dnes sú v rodostrome rodiny Kovalčíkovej rôzne povolania. Nájdeme medzi nimi murára, stolára, maliara, vodoinštalátera, automechanika, kuchára, kuchárku, krajčírku, cukrárku, čašníčku, predavačku, poľnohospodárov, inžinierov, učiteľov, stavbárov, ekonómov, zdravotné sestry, podnikateľov. V rodine je tiež tradícia hudobníkov, hrajú na harmoniku, trúbku a iné nástroje.
A tak mal na batôžtekovom stretnutí každý svoju robotu, niektorí varili, iní hrali, mladí počúvali starších, starší spomínali, všetci spievali a tancovali.
Autor: Emília Orčíková, Jozef Kovalčík
