Základnou úlohou samosprávy je poskytovať v oblasti verejnej správy kvalitné služby pre občanov. A na zabezpečenie množstva kompetencií treba peniaze.
Podstatnú časť príjmov obcí a miest tvorili v 90. rokoch účelovo viazané dotácie od štátu. Inak je tomu po reforme verejnej správy, ktorú začala vláda pôsobiaca v rokoch 1998 až 2002.
Výkon štátnej moci najpodstatnejšie zmenil zákon 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Štát odovzdal samospráve desiatky kompetencií. Tá istá vláda reformu uzavrela nastavením podmienok, tzv. fiškálnej decentralizácie.
Novým mechanizmom skončil systém účelových dotácií a samospráva získala podiel na dani z príjmov fyzických osôb, ktorú vyberá štát. Obciam a mestám ponechal možnosť vyberať vlastné dane a poplatky.
Prerozdelenie dane
Základné parametre rozdeľovania dane z príjmov fyzických osôb medzi obce a vyššie územné celky nastavil zákon 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Obce z vybraného balíka dostávali 70,3 percenta, samosprávne kraje 23,5 percenta a zvyšok si necháva štát.
Aj keď tento systém vyzerá, že peniaze, ktoré obce dostanú, neovplyvňuje vláda, nie je to celkom tak. Napríklad keď v roku 2009 Národná rada schválila zvýšenie sumy nezdaniteľného základu dane pre fyzické osoby, balík na rozdelenie sa automaticky znížil. K poklesu výberu tejto dane prispela aj finančná kríza.
Od 1. januára 2012 vláda a Národná rada pôvodné podmienky prerozdeľovania dane z príjmu fyzických osôb zmenila. Obce už nedostali podiel 70,3, ale len 65,4 percenta. Mnohé prestali svietiť, opravovať cesty. V tomto roku sa teda vláda so Združením obcí a miest Slovenska (ZMOS) dohodla na navýšení podielu na 67 percent. Po vystúpení predsedu vlády na ostatnom sneme ZMOS obce očakávajú ďalšie zvýšenie v budúcom roku a vrátenie k podielu 70,3 percenta v roku 2016, ak to nepadne na dlhovej brzde. Štát však žiada obce naďalej šetriť a podieľať sa na konsolidácii verejných financií.
Nastavenie kritérií
Balík peňazí určený pre miestnu samosprávu sa rozdeľuje medzi jednotlivé obce a mestá podľa viacerých kritérií, ktoré majú vyššiu či nižšiu percentuálnu váhu. Medzi kritériá patrí:
■ Počet obyvateľov (23 %), časť sa prepočíta s koeficientom nadmorskej výšky, ktorý zohľadňuje, napríklad zvýšené náklady v zimnej sezóne.
■ Počet obyvateľov upravený o veľkostný koeficient (32 %), ktorý zohľadňuje zvýšené náklady tých obcí a miest, ktoré zabezpečujú samosprávne pôsobnosti aj pre iné obce.
■ Prepočítaný počet žiakov základných umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a obdobných cirkevných a súkromných školách a školských zariadeniach (40 %). Výpočet je viazaný na počet detí v zariadeniach, len malá časť z tohto balíka, určená na záujmovú mimoškolskú činnosť, ide na deti vo veku 5 až 15 rokov podľa ich trvalého bydliska a obce ich môžu posunúť centrám voľného času v iných obciach či mestách.
■ Počet obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 62 rokov (5 %), zabezpečuje financovanie opatrovateľskej služby.
Miestne dane
Ďalšou zložkou príjmu obcí a miest sú miestne dane a poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady riadené zákonom 582/2004 Z. z. Okrem poplatku za odpad si môže samospráva tieto dane a poplatky nastaviť s prihliadnutím na vlastné potreby. Pri určovaní výšky sadzieb musí ale rešpektovať obmedzenia a regulačné mechanizmy stanovené zákonom. Podrobnosti k výške miestnych daní aj poplatku za odpad musí vydať všeobecne záväzným nariadením.
Ak obec nezavedie dane nariadením tak, aby bolo účinné od prvého dňa roka, nemôže ich v príslušnom roku vyberať. Ak nezavedie poplatok za odpad, vyberá ho v najnižšej zákonom určenej výške, t. j. 0,0033 eur za 1 liter alebo dm3 (alebo 0,0066 eur za 1 kg) pri množstevnom zbere alebo najmenej 0,0066 eur na osobu a kalendárny deň.
O použití vlastných príjmov rozhoduje obec samostatne.
Nedaňové príjmy
Do tejto rozpočtovej kategórie patria najmä príjmy z vlastníctva majetku, z podnikania, podiely z činnosti obchodných spoločností s účasťou obce, rôzne správne poplatky, príjmy z predaja majetku, príjmy z pokút uložených obcou a rôzne druhy poplatkov, ktoré sú určené inými zákonmi.
Prenesené kompetencie
Do rozpočtu obcí podľa zákona prispieva aj štát zo svojho rozpočtu. Ide o dotácie účelovo viazané na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, teda prenesených kompetencií. Podľa zákona majú dostávať obce na tieto kompetencie peniaze zo štátu. Mnohé však musia časť z nich uhrádzať z vlastných zdrojov.
„Aj preto sa ZMOS už dlho snaží o audit kompetencií a následne zákonom stanovené seriózne financovanie prenesených kompetencií, ktorých sa štát zbavil prenesením na plecia samospráv, ale bez potrebného finančného krytia,“ hovorí Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí Hornej Oravy a člen Rady ZMOS. „Vlaňajší pokus o audit skončil fiaskom, keď ho viaceré ústredné orgány štátnej správy zamenili za zbieranie množstva tabuliek, ktoré majú vyplniť obce a mestá, ba v niektorých prípadoch za vlastné ohrozenie a s tým súvisiace a ničím nepodložené závery, že vraj obce „nevedia, nestíhajú, rozhodujú protizákonne“, a preto je potrebné kompetencie vrátiť štátnym orgánom.“
