TRSTENÁ / TVRDOŠÍN. Na Orave je päť cintorínov, na ktorých sú pochovaní Židia, v Dolnom Kubíne, Námestove, Veličnej, Trstenej a Tvrdošíne. Najlepšie sa darí dolnokubínskemu a námestovskému. Najhoršie vyzerajú v Tvrdošínskom okrese. Na väčší, v katastri Tvrdošína, sa návštevník takmer nedostane.
V hroznom stave
Marek z Nižnej sa začiatkom minulého týždňa vybral s kamarátom prebádať židovské cintoríny medzi oboma hornooravskými mestami. Čo videl, ho nemilo prekvapilo. „Zostal som v šoku,“ hovorí. „Prístupová cesta je úplne zarastená krovím. Väčšinu náhrobných kameňov vo vysokej tráve ani nie je vidieť. A to hovorím o tých, ktoré stoja. Je smutné, že sa oň nikto nestará. Pritom vedľajší cintorín je pokosený a prístupnejší.“
Pred druhou svetovou vojnou žilo na Slovensku 135-tisíc Židov, mali tu zhruba 750 cintorínov. Počet miest posledného odpočinku zostal, ľudí však rapídne ubudlo. „Dnes nás nie je ani päťtisíc, nemáme šancu byť všade a starať sa o všetky cintoríny,“ povedal Pavel Frankl zo Židovskej náboženskej obce Žilina. „Pravidelne sa snažíme udržiavať aspoň stovku. Aj ja mám slzy v očiach, keď prechádzam okolo tých, ktoré sú v žalostnom stave, zanedbané, poničené, zdevastované, ale nemáme ľudí a ani peniaze na údržbu všetkých.“
Veľká investícia
Židovský cintorín v trstenskom katastri je menší a vyzerá podstatne lepšie ako susedný. Párkrát do roka k nemu chodievajú ľudia, ktorí sa starajú aj o dolnokubínsky.
„Trstenský cintorín je sčasti oplotený, pred štyrmi rokmi sme tam vypílili kríky a stromy, ktoré poškodzovali náhrobné kamene,“ hovorí Juraj Turčan z banskobystrickej Židovskej náboženskej obce. „Sporadicky ho chodia naši ľudia kosiť, upratať.“
Trstenský cintorín vyzerá o niečo lepšie ako susedný, aspoň tráva je nižšia a chýba aj krovie.
Tvrdošínsky cintorín si podľa zástupcov židovských obcí vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. „Nie je oplotený, urobiť by bolo treba aj prístupovú cestu, postaviť a opraviť aspoň zopár pováľaných náhrobných kameňov, vypíliť stromy, kríky, všetko vykosiť,“ hovorí Juraj Turčan. Na to však nemajú peniaze. „Cintorín je pre Židov najvýznamnejším miestom, významnejším ako synagóga,“ povedal Pavel Frankl. „Na druhej strane sa však držíme aj tradície, že živí majú prednosť pred mŕtvymi. Preto, aj keď máme nejaké peniaze, a nie je ich veľa, radšej ich investujeme do spoločných stretnutí, do akcií pre mladých ľudí.“
Prosba o pomoc
O niektoré židovské cintoríny sa starajú obce a mestá, na území ktorých sa nachádzajú. Nie je ich však veľa. Prevládajú samosprávy, ktoré vzhľad a osud tohto druhu kultúrneho dedičstva nezaujíma.
„Chcel by som požiadať o pomoc Združenie miest a obcí Slovenska,“ hovorí Pavel Frankl. „Ide predsa o kultúrne dedičstvo, my nemôžeme za to, čo sa dialo počas vojny. Niektoré obce na našu prosbu reagovali, iné nie. Situácia je veľmi zlá. Bez pomoci samosprávy cintoríny udržiavať nedokážeme.“
