Po sto rokoch vnukovia splnili sen svojim dedom

ORAVSKÁ POLHORA / RABČA. Dve miesta v rôznych katastroch, päť tabuliek s desiatkami mien, jedna spoločná myšlienka. Partia Oravskopolhorčanov a Rabčanov sa viac ako päť rokov pripravovala na vytvorenie pamätníkov. „Kedy by bolo vhodnejšie obdobie ukázať ich svetu, ak nie na sté výročie začiatku prvej svetovej vojny,“ hovorí Juraj Ratica, jeden z iniciátorov jedinečného projektu. Podarilo sa im to deň pred smutným výročím, 27. júla.

Aby sa na nich nezabudlo

Pôvodne mal byť pamätník len v Rabči. „Dedko bojoval v prvej svetovej vojne,“ hovorí Anton Kutliak z Oravskej Polhory. „Po návrate často hovorieval, že musia s ostatnými vojakmi urobiť niečo na pamiatku tých, ktorí bojovali s nimi, ale domov sa už nikdy nevrátili.“ Pomník v tvare zrezaného ihlana mal stáť pri vtedajšom rabčianskom notárskom úrade, na križovatke ciest, ktorými sa chodievalo do Rabčíc, Sihelného a Oravskej Polhory. Vtedajším vojnovým veteránom sa však zámer nepodarilo naplniť. Najskôr ich zabrzdili hospodárske krízy, potom druhá svetová vojna a napokon politický režim.

„Dedovi padol vo vojne brat aj dvaja bratranci,“ rozpráva Juraj Ratica z Rabče. „Čakal ich, no nedočkal sa. Som rád, že sa nám podarilo splniť ich sen. Sprvoti sa možno zdalo, že z týchto dedín vo vojne nezomrelo veľa mužov. Ale mien pribúdalo. Dnes ich je na tabuľkách 157. Na vtedajšiu dobu to bolo veľa, dve triedy chlapcov zo štyroch dedín. Niektorí prvýkrát odišli z dediny a viac sa nevrátili. Zaslúžia si aspoň takúto spomienku.“

Pod stromami i na mieste kúpeľov

Potomkovia vojakov sa rozhodli urobiť nie jeden pamätník, ale hneď dva. V Rabči aj Oravskej Polhore. Rabčiansky, ktorý navrhol Milan Labudiak, zdobí farskú záhradu. Je poskladaný zo štyroch žulových blokov, na každom sú mená vojakov z inej obce. Kamene sú postavené do tvaru Babej hory, ktorej vrchol vidieť aj za monumentom. Je umiestnený pod lipami, ktoré majú viac ako sto rokov. „Zrejme pod nimi sedávali v detstve aj muži, ktorým je venovaný,“ hovorí Juraj Ratica.

Opravený pamätník venovali ľudia obetiam vojen.

Oravskopolhorčania urobili pamätník na Slanej vode, na mieste niekdajších kúpeľov. Prerobili už existujúci pomník, ktorý v päťdesiatych rokoch postavili na počesť Lenina po tom, ako sa na verejnosť dostali informácie, že bol na Babej hore a niekoľko týždňov sa liečil aj v tamojších kúpeľoch. Roky zdobila pomník aj jeho busta. Koncom 80. rokov minulého storočia zmizla. Rovnako ako pamätná tabuľa, ktorá bola osadená na vrchole Babej hory.

„Pamätník dvadsať rokov chátral,“ hovorí Ján Herud, vlastník pozemku. „Premýšľal som, ako ho zveľadiť. Antonov nápad prerobiť ho sa mi hneď zapáčil.“

Na pamätnej tabuli v Oravskej Polhore nie sú len padlí počas prvej svetovej vojny, ale všetci ľudia z dediny, ktorí zahynuli počas vojnových konfliktov v minulom storočí. „Koncom roka 1918 obsadili dedinu Poliaci,“ hovorí Anton Kutliak. „Ľudia sa vzbúrili, traja zomreli. Ďalší deviati zahynuli na konci druhej svetovej vojny počas oslobodzovania územia.“

Roky v archívoch

Zistiť mená vojakov padlých v boji nebolo jednoduché. Po prvej svetovej vojne začali veteráni dávať dokopy mená mužov, ktorí sa z frontu nevrátili. Väčšina dokladov však zhorela v 60. rokoch pri požiari rodinného domu, v ktorom boli uložené. Zachovalo sa len zopár. Dopĺňať zoznamy a kontrolovať ich pred piatimi rokmi začal Anton Kutliak. Roky chodil po archívoch a matrikách. Najskôr hľadal v Bytči, potom na internete, v rabčianskej matrike študoval knihu narodených.

„Vypísal som z nej všetkých mužov, ktorí sa narodili okolo roku 1870 a po roku 1918 o nich neboli žiadne záznamy,“ hovorí. „Tie som musel porovnať s menami v knihách úmrtí. Boli v nich však chyby, nesprávne mená, priezviská, chýbali mená rodičov, bydliská. Nevedel som, ako ďalej.“

Vtedy Anton Kutliak spoznal Jozefa Krúpu z Dolného Kubína, člena Klubu vojenskej histórie. „S jeho pomocou som sa nakontaktoval na vojenský historický archív, v ktorom som získal množstvo informácií o vojakoch z našej dediny aj z okolitých dedín. Všetko sme s Mariánom Žitniakom odfotili. Kópie s textami v švabachu sme potom dali preložiť.“

Partia zanietencov je s výsledkom dlhoročnej práce spokojná. „Za hotovým dielom je však práca mnohých ľudí. Bez ich pomoci by sme to neurobili.“