ŽAŠKOV. „Je úžasné, že sa vo vašom kostole zachoval nádherný skvost, ktorý na Slovensku nemá konkurenciu“ povedal Žaškovčanom organár Gabriel Bies na Koncerte starej hudby v tretí júlový piatok.
Roky čakania
Historický nástroj, ktorý vyrobil v roku 1749 Martin Podkonický, jeden z najlepších organárov v baroku, sa vrátil do dediny len prednedávnom. Jedenásť rokov čakal na opravu v Kežmarku. Napokon sa ho chytil organár Gabriel Bies z Hranovnice. „Na Slovensku existujú ešte dva takéto nástroje. Jeden je vo Vaňovke, no nepoužíva sa. Organ v Smrečanoch nám poslúžil ako predloha, keďže pôvodné rezby Žaškovčania pri prestavbe organa umiestnili na oltár, kde ich zničil červotoč.“
Žaškovský organ robia výnimočným aj krídla. „Všetky Podkonického organy mali krídlové dvere. Keď sa nástroj cez pôst zatvoril, zvuk dostal nový rozmer. Je to fenomén, ktorý sa v modernom organárstve štandardne nepoužíva.“
Píšťaly z anglického cínu majú 265 rokov.
Originálny zvuk
Okrem nesmierne presného remeselného spracovania je najväčšou vzácnosťou organa zvuk. „Pracovať s tak originálnym dobovým zvukom sa nám už do konca života určite nepodarí. Organ je ladený o pol tónu vyššie ako dnešné ladenie. Pôvodné píšťaly z anglického cínu prežili 265 rokov bez toho, aby sa ich niekto pokúšal preladiť.“
Píšťaly prišli do Hranovnice v škatuli. Boli v dezolátnom stave, no až na dve všetky. „Uznávaný píšťalár z Čiech, povedal, že to nepôjde. No nedalo nám to. Ak organ nemá vlastné píšťaly, stráca identitu. Sú hlavným zdrojom zvuku, a ak nie sú pôvodné, nemôžeme hovoriť ani o pôvodnom nástroji. Opravili sme polovicu, potom ďalšiu štvrtinu a nakoniec sme sa rozhodli, že nemôžeme stratiť ani jednu.“
Nezávislý od elektriny
Hrať na starom orgáne nedokáže hocikto. „V prvej veľkej oktáve chýbajú štyri poltóny,“ vysvetľuje reštaurátor. „Tóny sú poprehadzované, na fis je D, na gis je E. Trošku zmätky, ktoré hráč musí zvládnuť.“
Dolnokubínskeho organistu Marcela Kapalu zmätky nezaskočili, práve naopak. „Organ vás prenesie do doby Pachelbela, Bacha, Veraciniho a ďalších majstrov starej hudby a umožní vám spoznať zvuk, pre ktorý vznikali ich diela. Vyššia intonácia píšťal skladbám neubližuje, práve naopak. Dostanú čarovný lesk a farbu, ktorá je v dnešnej dobe ojedinelá, keďže ľudské ucho je prispôsobené na 442 Hz, pričom organ je ladený až na 465 Hz.“
Historický nástroj nie je závislý od elektriny. „Mechy sa dostávajú do pohybu výlučne iba ťahaním. V praxi to znamená, že si na organe nikdy nezahráte sám. Potrebujete parťáka, ktorý vám bude ťahať mechy, pričom to musí vedieť. Gabriel Bies si zaslúži uznanie, organ, odsúdený na zánik, je v skvelom stave. Koncert v Žaškove mal fantastickú atmosféru. Verím, že organ bude využitý, nielen na festival starej hudby, ale aj na kultúrne podujatia a koncerty.“
Koncert starej hudby zaplnil žaškovský kostol.
Organ musí hrať
„Keď sme pred pätnástimi rokmi robili zbierku na elektronický organ, sľúbili sme ľuďom, že opravíme aj historický,“ hovorí člen farskej rady Ľudovít Nemček. „Medzitým sme postupne opravovali kostol. Organ je čerešničkou na torte, sme nesmierne radi, že je späť. Veľkú zásluhu má na tom bývalý pán farár Jozef Sobčák.“
Koncert starej hudby bol výnimočným aj pre huslistu Daniela Turčinu. „Bola to nová skúsenosť. Hrávam na barokových husliach, ktoré sú ladené o pol tónu nižšie. Toto je úplný extrém pre moderné husle. Vypätie mení farbu zvuku. Verím, že sa nám podarí urobiť ďalšie koncerty. Ten organ musí hrať.“
