BREZA. Na Orave a možno aj na Slovensku je skôr raritou, aby chodili otec a syn po spoločných športových podujatiach. Sitárikovci z Brezy potvrdzujú výnimku. Navzájom sa povzbudzujú a sledujú výsledky druhého.
Kopačky vymenil za beh, bicykel a bežky
Otcovi Petrovi učarovala na dlhé roky najpopulárnejšia hra na svete. Futbal hral v Námestove, Lokci a rodnej Breze. V kluboch prešiel postupne všetkými postami okrem brankára. Kopačky na klinec zavesil až ako 42-ročný. „Futbalové časy boli pekné, ale súčasné sú ešte krajšie.“
Rodák z Brezy sa momentálne venuje behu, cyklistike a bežkám. Na bicykel ho prehovorila manželka a k behu na lyžiach sa vrátil po devätnástich rokoch. Tento zimný šport robil ako žiak a dorastenec. Pri jeho začiatkoch stála trénerská dvojica Anton Matejčík a Anton Volček. „Vyžadovali od nás disciplínu a výsledky,“ hovorí 45-ročný Oravčan. „Boli prísni, no veľmi dobrí tréneri.“ Medzi najväčšie úspechy bežkárskej kariéry Petra Sitárika patrí piate miesto z majstrovstiev Československa stredných škôl v roku 1986. O rok neskôr už bežky musel zavrieť do pivnice a nastúpiť na vojenskú službu.
V septembri oslávi dlhoročný futbalista 46 rokov. Každý deň po práci si ide ešte vo večerných hodinách zatrénovať. „Buď zabehnem jedenásť kilometrov alebo na bicykli odkrútim deväťdesiat.“ Zmenu športového života si Peter Sitárik nevie vynachváliť. „Podstatne viac trénujem. Pretekám sám za seba a vidím výkonnostný rast na výsledkoch.“
Cieľom tvrdej driny by mala byť účasť na Vasovom behu vo Švédsku. Účastníci tam musia zvládnuť 90 km na bežkách. „Plánujem sa tam prihlásiť o dva, tri roky. Bude to však ťažké. O podujatie je veľký záujem.“
Chcel robiť cyklistiku, nakoniec behal
„Nikdy sa mi nechcelo behať,“ povedal Petrov syn Dávid, ktorý mal pred výberom strednej školy jasno. „Hľadal som športovú triedu so zameraním na bicykel. Na Slovensku sa taká žiaľ nenašla.“ Juniorský majster Slovenska v horských pretekoch MTB z roku 2009 si tak vybral atletiku so špecializáciou na beh. „Nebol som príliš nadšený. Po čase sa mi však tento šport veľmi zapáčil.“ Rozhodujúcu úlohu zohral tréner Eduard Földvári. „Vedel nás motivovať a vďaka nemu sme napredovali,“ povedal 20-ročný športovec, ktorý sa hneď prvý rok na škole zúčastnil majstrovstiev sveta v cezpoľnom behu.
Len účasť medzi svetovou špičkou potvrdzovala obrovský športový talent.
O rok neskôr prišli na školu ďalší chlapci z Oravy a vytvorili víťaznú partiu. Štvorlístok Ivan Bucklučík a Jaroslav Belicaj zo Zákamenného, Ján Dubašák z Oravskej Polhory a Dávid Sitárik boli na Slovensku jednotkami. „Kde sme prišli na súťaže, brali sme iba prvé miesta. Mali sme ísť spoločne aj na majstrovstvá sveta v cezpoľnom behu, no atletický zväz nemal peniaze na všetkých.“
Člena klubu AK Svetlošák Banská Bystrica naštartovali k športovej kariére najmä bežky a prvé víťazstvo na nich v siedmej triede na základnej škole. „Odvtedy som sa nestaral,“ hovorí otec Peter. „Sám chcel trénovať a bol som hlavne rád, že sa niekde nefláka.“ Nádejný atlét už po skončení strednej školy nepokračuje v kariére. Prednosť dal práci. V dobrej forme a súťažnom kolotoči sa však udržiava naďalej.
V Zuberci pretekala aj ich mama
Otca Petra a syna Dávida bavia rovnaké športy. Ich mená sa objavujú takmer vo všetkých výsledkových listinách na oravských podujatiach, kde sa behá, bežkuje alebo bicykluje. „Som rád, že chodíme spoločne pretekať,“ hovorí 46-ročný Peter. „Pred podujatím sa vždy povzbudíme.“ Lepšie časy dosahuje samozrejme mladší z rodiny. „Občas podpichnem otca v cieli, že zas som vyhral o 10 minút. S mamou sú pre mňa veľkými vzormi.“
Športová dvojica z Brezy štartovala aj na nedávnych triatlonových pretekoch Oravaman v štafetách. Obaja absolvovali bežeckú časť a vo svojej kategórii zabehli štvrtý najlepší výsledok. Dávidovo družstvo MI.MA.DA Tempo skončilo v konečnom poradí piate a Petrova partia Jamipe CK Námestovo šiesta. O tom, že šport v rodine Sitárikovcov zohráva dôležitú úlohu, potvrdila druhou účasťou na triatlonovom sviatku pod Roháčmi aj mama Mária. Absolvovala 90 km na bicykli. V štafete s Veronikou Kernietovou a Jankou Kršákovou ich klasifikovali na desiatej priečke.
