V základnom a strednom školstve sa prešlo od polytechnickej výchovy výlučne k jazykovej. V prvej sa žiaci oboznamujú so základmi techniky a výroby a so základnými pracovnými zručnosťami a návykmi. Po nežnej revolúcii bola jednostranne preferovaná len jazyková výchova.
Každý presadzuje to svoje
V súčasnosti sa snažia školské orgány o návrat k polytechnickej výchove. Samozrejme, že extrémisti z obidvoch výchovných oblastí sa snažia presadzovať tú svoju. Teraz sa jazykári urputne ohradzujú. Vyzerá to tak, akoby mali extrémizmu zakódovaný v génoch.
V socialistickej škole mala prednosť polytechnická výchova a ruština. Ostatné cudzie jazyky sa zanedbávali. Do súčasnej školy sa začali zavádzať cudzie jazyky od tretieho ročníka základnej školy. Nehľadí sa na to, že máte aj deti so zníženou schopnosťou vnímania. Pritom tieto deti môžu mať manuálne zručnosti a zmysel pre detail. Môže byť dobrý matematik ale nemusí sa z neho stať dobrý omietkar, dláždič alebo obkladač v stavebníctve. Aj manuálna zručnosť je talent. Na vysokej úrovni bolo naše učňovské školstvo, ako aj priemyselné a poľnohospodárske technické školy.
Vytratil sa vzťah k pôde
Osobitne dôležité je polytechnické vyučovanie ako predpoklad pre rozvoj poľnohospodárstva. Dnes produkujeme ani nie 40 percent potravín pre obyvateľstvo Slovenska. Klimatické zmeny vážne ohrozujú svetovú výrobu potravín. Môže sa stať, že budú veľmi drahým a nedostatkovým artiklom. U našich ľudí sa úplne vytratil vzťah ku pôde – živiteľke. Boli tu aj nevedecké lysenkovské zásahy do poľnohospodárstva.
Konkrétne obilný program, ktorý viacročným pestovaním obilnín pôdu devastoval a narúšal jej hrudkovitú štruktúru. Predtým aj roľníci a veľkostatkári striedali plodiny a zaraďovali do osevných postupov ďateľoviny. Ďateľoviny a strukoviny majú mnohoraký význam: na ich koreňoch sú nitrifikačné baktrérie, takže obohacujú pôdu vzdušným dusíkom, potláčajú buriny, udržiavajú štruktúru pôdy, sú výborné predplodiny pre ďalšie kultúrne rastliny a sú zdrojom bielkovín. Boli aj ďalšie negatíva. Pri roštovom ustajnení hovädzieho dobytka sa výkaly vyvážali priamo na pôdu. Neprehnité semená burín potom vzklíčili a zamorovali kultúrne plodiny. Nedorábaním maštaľného hnoja sa vytváral z pôdy humus ako súbor neživých organických látok.
Základ pre budúcnosť
Aj v súčasnosti sa s pôdou nakladá nehospodárne. Vo veľkom sa zaberá pod rôzne priemyselné objekty. Maštaľný hnoj sa využíva na výrobu bioplynu v bioplynových elektrárňach. Ten patrí do pôdy a nie na výrobu bioplynu.
Z minulosti sú dobré skúsenosti s vyučovaním pestovateľských a technických prác na základných školách. Žiaci získavali základné vedomosti a zručnosti z oblasti poľnohospodárstva i techniky. Zároveň sa vytváral u nich aj vzťah ku týmto činnostiam. Mladí ľudia vedeli pracovať s náradím, čítať technické výkresy a zhotovovať podľa nich jednoduché výrobky. Bol to základ ich budúceho zaraďovania do výrobných procesov v priemyselných odvetviach alebo v poľnohospodárstve.
Rovnocenný priestor
Aj stará škola bola všestranne zameraná. Učitelia už od 19. storočia ozeleňovali naše obce. Vysádzali a štepili, vrúbľovali a očkovali ovocné stromy. Ako svetlé vzory medzi nich patrili Ján Revický – Matejovec na dolnej Orave, Adolf Medzihradský v Leštinách a Medzihradnom, Jozef Kozempel v Zázrivej, Anton Machay v Námestove, Alojz Vloššák v Mútnom, Anton Jablonský a Anton Sameliak v Oravskom Veselom, Alojz Kaššák v Oravskom Bielom Potoku, Ján Majerčák v Habovke a Zuberci a ďalší.
K vyučovaniu pestovateľských a technických prác boli vyškolení aj učitelia s aprobáciou pre tieto predmety. Ideálne by bolo, aby bol na školách rovnocenný priestor pre jazykovú aj polytechnickú výchovu. Záležalo by na vedomostnom zameraní žiakov a prianí ich rodičov, ktorý druh výchovy si zvolia.
Potreba si žiada zmenu
Je pochopiteľné, že možnosť voľby medzi jazykovou a polytechnickou výchovou by si vyžiadala vyššie finančné náklady. Zvlášť na menších školách. Nie sú to však vyhodené peniaze, lebo investície do vzdelania sa v budúcnosti vyplatia. Žiaci polytechnickej vetvy budú pripravovaní predovšetkým pre domácu výrobu v priemysle, poľnohospodárstve a službách obyvateľstvu. Nič by im nebránilo, aby sa učili aj cudzí jazyk, ako nepovinný predmet. Žiaci jazykovej vetvy budú môcť vycestovať za prácou a skúsenosťami aj do zahraničia. Uplatnia sa tiež v obchode a cestovnom ruchu.
Darmo sa stúpenci výlučnej jazykovej výchovy hnevajú, že školstvo sa začína orientovať aj na polytechnickú výchovu. Potreba národného hospodárstva si vyžaduje zmenu učebných systémov.
