ORAVSKÁ POLHORA. Ako chlapec si staval v piesku vlastnú farmu. Najprv choval zajace. Dnes má doma statok s kravami, býkmi, jalovicami aj teliatkami. „Stará mama gazdovala celý život,“ hovorí Lukáš Masničák. „Odmalička som bol vedený k tejto práci. No nútiť ma nemuseli. Gazdovstvo je môj koníček. A keď robím niečo, čo ma baví, nevnímam to ako prácu.“
Zatiaľ iba mäso
Študent Strednej odbornej školy technickej v Námestove má sedemnásť. Sen o vlastnom statku sa mu splnil pred dvomi rokmi. Vstáva skoro ráno, aby sa pred odchodom do školy postaral o hladný dobytok. Robí to s radosťou, pričom sa teší z každého kila, ktoré dobytku pribudne na váhe. Zatiaľ ho chová iba pre seba. „Z gazdovstva máme len mäso. Dotácie od štátu nedostávam. Neviem posúdiť, či je chov ekonomicky výhodný.“
Lukáš túži hlavne po tom, aby mohol pracovať s otcom. Podmienkou je rozšírenie statku. Dovtedy bude musieť otec cestovať na týždňovky. „Na syna sme hrdí,“ hovorí mama Valéria. „Snažíme sa vo všetkom ho podporovať.“
Cíti sa byť užitočným
Mnohí jeho rovesníci prázdninujú alebo brigádujú v zahraničí. „Nikdy som nechodil na prázdniny, dokonca ani do tábora,“ netají Oravskopolhorčan. „Neláka ma ani zahraničie. Pri práci s dobytkom sa cítim byť užitočný. Ak sa mu bude dariť, verím, že časom pribudnú aj peniaze.“
Brata chváli aj sestra Natália. „Je dobrým gazdom. Stará sa o všetky zvieratá, nečaká, že to niekto urobí zaňho.“
Lukáš odkazuje mladým ľuďom, že gazdovanie nie je ani hrozné, ani špinavé. „Myslím si, gazdovanie nezanikne, práve naopak, počet mladých farmárov bude narastať. Určite si prídu na svoje.“
Autor: Michaela Belkoťáková
