Novú synagógu postavili roku 1901, v nezmenenej podobe sa dočkala konca II. svetovej vojny.
Židia mali svojho rabína, synagógu, cintorín a pre deti školu. Kresťania a Židia žili v minulosti v zhode a tolerancii. Najväčšiu tragédiu zažilo židovské obyvateľstvo počas holokaustu. V dňoch 5. 6., 26. 7. a 31. 7. 1942 bolo z Dolného Kubína deportovaných 93 rodín do nemeckých vyhladzovacích táborov. Dnes sa v meste už nikto nehlási k židovskej národnosti a vierovyznaniu. Na budove bývalej synagógy pri mestskom úrade je umiestnená pamätná tabuľa so spomienkou na deportovaných Židov počas 2. svetovej vojny. Pamätnú tabuľu obetiam holokaustu slávnostne odkryl v roku 1990 vtedajší prezident Václav Havel.
Židovský cintorín sa nachádza neďaleko historického centra mesta smerom na Kuzmínovo v lesnom poraste na nerovnom teréne. Patrí medzi väčšie cintoríny. Po celom obvode je ohradený kamenným múrom, z ktorého časť je už nová z betónových panelov. Vchchádzalo sa naň z bočnej cesty schodiskom cez malú bránku. Po pravej strane sa nachádzala menšia ceremoniálna hala, z ktorej sa zachovali len základy. Z malého priestoru od ceremoniálnej haly vychádzali schody rovno a doprava medzi hroby. Cintorín udržiavali do roku 1984, potom začal pustnúť. Rokmi bol veľmi zanedbaný, zničený vandalmi a rozkradnutý. Po roku 1989 zásluhou PaedDr. Albíny Pánikovej, ktorá je aj správkyňou cintorína, sa začalo s postupným čistením a rekonštrukciou. Na požiadanie je cintorín otvorený pre verejnosť.
Na cintoríne je pamätník obetiam holokaustu. Obložili ho 405 kúskami kameňov, ktoré symbolicky pripomínajú 405 deportovaných osôb z Dolného Kubína do nemeckých vyhladzovacích táborov. Na pamätníku je umiestená šesťcípa hviezda a mramorová tabuľka s nápisom Na pamiatku židovským spoluobčanom, ktorí zahynuli počas holokaustu. Pamätník odhalil 30. 9. 2012 Arieh Klein z Jeruzalema, ktorého rodina pochádza z Dolného Kubína a primátor mesta Roman Matejov. Postavili ho dobrovoľníci z občianskeho združenia Spoločnosť novej evanjelizácie. Krátko po odhalení pamätníka a modlitbe Kadiš, prítomní občania na znak úcty k zavraždeným spoluobčanom položili na pamätník kamienky. Podľa židovskej tradície sa zapaľuje sviečka na hrobe len pri výročí smrti zosnulého. Mala by horieť aspoň dvadsaťštyri hodín. Príbuzní sa nad hrobom svojho blízkeho modlia modlitbu Kadiš. Namiesto kvetov na hroboch často vídať navŕšené kôpky kamienkov. Je to tradícia, ktorej korene nie sú úplne jasné, ale veľa Židov považuje kamienok ako kartičku zosnulému, aby vedel, že tam boli. Navyše kamene nevädnú a nemôžu byť tak ľahko zmietnuté vetrom ako kvety. Súvisieť to môže aj s tým, že Židia sú národom púšte, kde kvety nerastú. Zvyk pravdepodobne pochádza z obdobia biblického Izraela, keď sa na hroby vŕšili kamene tak, ako ich jeden po druhom vŕšili aj deti Jakoba na hrobe ich matky Ráchel. Takéto návršia z kamenia potom slúžili na jasnú identifikáciu hrobov, čo bolo dôležité pre kohenov, v súvislosti s dodržiavaním rituálnej čistoty.
V Mestskom kultúrnom stredisku je od 30. septembra 2012 stála expozícia židovskej kultúry Otvorili ju pri príležitosti 70. výročia deportácii židovského obyvateľstva v meste. Skladá sa z dvoch častí - judaiká a história. Na priečelí je umiestená pamätná tabuľa, na ktorej je menný zoznam 405 obetí holokaustu z Dolného Kubína. Pamätnú tabuľu venovala Židovská náboženská obec Banská Bystrica. Expozíciu otvoril Arieh Klein z Jeruzalema, ktorý daroval Judaiká pochádzajúce priamo z Jeruzalema. Časť o histórii je zo Štátneho archívu Bytča, pobočky v Dolnom Kubíne.
