Riadne múzeum sa napriek viacerým snahám nepodarilo založiť. Konkrétne sa o ňom hovorilo až pri príležitosti 25. výročia básnikovej smrti v roku 1946. Otvorili ho 13. novembra 1954 v priestoroch prvého poschodia budovy Čaplovičovej knižnice.
Odvtedy prešlo viacerými úpravami a zmenami. V prvých desaťročiach svojej existencie spravovalo a prezentovalo len fond P. O. Hviezdoslava. Expozícia v troch miestnostiach približuje život a tvorbu básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Textový a obrazový materiál je doplnený originálnymi osobnými pamiatkami z pozostalosti básnika. Je to jeho pracovňa, časť salónu, časti odevov, dary k životným jubileám a množstvo väčších či drobnejších predmetov osobnej potreby. Expozícia je doplnená o výtvarné diela, ktorých inšpiračným zdrojom bola básnikova osobnosť či jeho tvorba.
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa jeho záber rozšíril na ďalšie významné literárne osobnosti oravského regiónu, ktoré pozitívne zasiahli do vývinu slovenskej literatúry. Muzeálny fond dnes obsahuje vyše 20-tisíc jednotiek. Ide o zbierkové predmety z pozostalosti Hviezdoslava, Jégého, Kukučína, Novákovcov, Urbana, Figuli, Gaceka, Florina, Škrabáka a iných osobností slovenského literárneho a kultúrneho života, pochádzajúcich z Oravy. Jeho súčasťou je rozsiahly rukopisný archív, originálne fotografické materiály, korešpondencia, jednotlivé vydania diel oravských autorov, osobné predmety, osobné knižnice a výtvarné diela inšpirované literárnymi osobnosťami a ich dielom.
