RABČA. Vodárne plánovali prepojiť existujúce potrubia v rámci kanalizačných rozkopávok. Zámer sa týkal najmä Sihelného a Rabče, okrajovo Oravskej Polhory. Všetky tri sa však chcú osamostatniť od centrálneho dodávateľa a naplniť potrubia vlastnou vodou.
Vlastné potrubia aj voda
Obecné zastupiteľstvá všetkých troch obcí mali na programe žiadosť vodárenskej spoločnosti niekoľkokrát. Sihelnianski poslanci na jednom z vlaňajších zasadnutí navrhli, aby obec s prepojením nesúhlasila a pokračovala so zakopávaním vlastných potrubí. „Bolo by pre obec výhodné, keby mala svoje potrubie s vodomermi a inkasovala by za spotrebovanú vodu,“ píše sa v zápisnici. Ľubomír Luscoň navrhol, aby obec požiadala vodárenskú spoločnosť o odpredaj prameňov a potrubia. Dôvody nesúhlasu sme zisťovali u starostu. Stanovisko neposlal.
Ani rabčianski poslanci sa k zámeru nevyjadrili. „Pred pár rokmi sme chceli urobiť to isté, no vodárenská spoločnosť nám súhlas nedala. A teraz to žiada od nás,“ povedal starosta Dušan Ratica. Väčšina rabčianskych domácností je zásobovaná obecnou vodou, zvyšok má vodu od Oravskej vodárenskej spoločnosti. V kvalite rozdiel nie je. V cene áno. Meter kubický vody v obecnom vodovode stojí necelých 0,70 eura. Vodárenskej spoločnosti platia ľudia za rovnaký objem 1,24 eura.
Starosta Oravskej Polhory nevidí dôvod vyjadrovať sa k zámeru. „Nepovažovali sme to za potrebné, keďže nás sa dotýka len okrajovo,“ povedal Peter Horváth. „Často mávame problémy s nedostatkom vody. Ideme ich riešiť výstavbou vlastného vodojemu.“
Spočiatku súhlasili
Cieľom vodárenskej spoločnosti bolo stiahnuť vodu z vodného zdroja na Pilsku do skupinového vodovodu Rabča – Oravská Polhora. Navrhované prepojenie malo viesť prevažne v trase práve stavaného kanalizačného potrubia, čím by sa minimalizovali náklady.
Projekt začali vodárne pripravovať na základe súhlasného stanoviska sihelnianskeho obecného zastupiteľstva z marca minulého roka.
„Prepojenie vodovodov je uvedené aj v záväzných častiach Územného plánu obce Rabča schváleného vlani v máji,“ povedal Milan Ďaďo, generálny riaditeľ Oravskej vodárenskej spoločnosti. „Pripravovaná stavba je uvedená aj v Koncepcii zásobovania okresu Námestovo pitnou vodou – návrh na odstránenie havarijného stavu, ktorý prerokúvali starostovia na sneme Združenia miest a obcí Bielej Oravy v marci 2012.“
Koniec príprav
Po pár mesiacoch od pôvodných schválení sa stanoviská obcí zmenili. Vlani v decembri dostali vodárne od Rabče písomný nesúhlas s vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby. Dôvodom mal byť jej nesúlad s novým územným plánom. „Oravská vodárenská spoločnosť pri vyhodnotení konceptu územného plánu obce Rabča, ani pri vyhodnotení jeho návrhu nežiadala predmetnú stavbu zapracovať,“ píše sa v stanovisku. V tom istom období zamietli vyjadrenie sa k zámeru aj Sihelné a Oravská Polhora.
Naposledy sa starostovia stretli s vedením vodární vo februári. „Potvrdili stanoviská s tým, že obce Rabča a Sihelné majú záujem budovať nové vodovodné rozvodné potrubia a prevádzkovať vodovody vo svojich obciach,“ uviedol Ďaďo. „Preto sme upustili od ďalšej prípravy stavby. Je to škoda, prepojenie by prispelo k rozvoju územia medzi obcami, k skvalitneniu prevádzkových pomerov na vodovodoch, pribudli by možnosti získania vody z viacerých zdrojov počas porúch alebo dlhodobejších suchých období, na vodovodné potrubie by sa mohli napojiť plánované domy.“
Generálny riaditeľ je presvedčený, že v budúcnosti aj tak bude treba potrubia prepojiť. „Potom však budú náklady niekoľkonásobne vyššie.“
