ZUBEREC. Turisti sa miešali s desiatkami ľudí v tradičnom odeve, po skanzene jazdili koče zapriahnuté za vycibrenými koňmi, na každom rohu boli kamery, mikrofóny, v dave sa mihli aj známi slovenskí a českí herci. V Múzeu oravskej dediny minulý týždeň nakrúcali klasickú rozprávku.
Šťastný koniec
Matka to so siedmimi chlapcami v dome nemala ľahké. Vystrájali, šantili, neposlúchali. „Bodaj by ste zhavraneli!“ Vyriekla raz, netušiac, že tieto slová už nebude môcť zobrať späť. Synovia sa v tom momente zmenili na siedmich čiernych havranov. Zrušiť kliatbu sa roky nedarilo. Až kým sa matke nenarodilo dievčatko. Iba ono ich mohlo svojou odvahou a obetavosťou zachrániť.
Viac fotografií z nakrúcania nájdete tu.
Toľko nám o koprodukčnej, slovensko-českej rozprávke Sedem zhavranelých bratov povedal jeden z producentov Ľubomír Slivka. „Viac neprezradím, iba toľko, že skončí šťastne, ako každá rozprávka,“ zasmial sa. Okrem neho dielo za slovenskú stranu produkuje Katarína Vanžurová, za českú Ester Honysová.
Hviezdne i domáce obsadenie
Pôvodnú, zhruba trojstranovú predlohu museli autori doplniť a dorobiť na stostranový scenár.
V rozprávke si zahrali mladí herci, zatiaľ len študenti stredných a vysokých škôl. Núdza však nie je ani o dobre známe mená. „Miro Noga hrá vojvodu, Csongor Kassai kňaza, Ivan Tuli Vojtek dostal úlohu kováča, Juraj Hrčka kráľa, Marián Geišberg hrá otca zhavranelých bratov, Jana Oľhová matku,“ vymenúva producent. „Z českých hercov si Zuzana Bydžovská zahrala čarodejnicu, hlavnú postavu, Bohdanku, dostala Martha Issová, princom je Lukáš Příkazký.“
Kamerou na tejto špeciálnej helikoptére na diaľkové ovládanie točili filmári letecké zábery zachytávajúce život v dedine.
Komparzistov hrali prevažne ľudia zo Zuberca a z Habovky. Peter Hudec pílil drevo. „Členom komparzu som bol prvýkrát, mám skvelé zážitky a nové skúsenosti,“ hovorí. „Štáb bol perfektný, aj keď to s toľkými laikmi na pľaci nemali jednoduché. Mali s nami poriadnu trpezlivosť.“ Filmári od ľudí nechceli až tak veľa. Len, aby boli prirodzení. „Keď nevyšiel záber tak, ako si ho predstavovala režisérka, opakovali sme ho. Niekedy sa podaril na štvrtý raz, inokedy na desiaty.“
Dobrá voľba
Rozprávku ako prvý podľa starých povestí spísal evanjelický kňaz Samuel Reus. Po ňom ju vydala Božena Němcová a napokon aj slovenský spisovateľ Pavol Dobšinský. Práve podľa predlohy posledného autora napísala scenár Alice Neliss. Pôvodne ho pripravovala pre režiséra Honzu Svěráka. Ten však v tom čase dokončil inú rozprávku.
„Oslovili sme ju, či si ju rovno nechce sama aj režírovať,“ hovorí Ľubomír Slivka. „Spočiatku váhala, ale napokon ponuku prijala. A zhostila sa jej perfektne. Materiály, ktoré zatiaľ natočila, sú úžasné. Má perfektný cit pri vedení hercov, pri práci s deťmi, vie to aj so zvieratami. A presne to si téma rozprávky vyslovene vyžaduje.“
Ideálne prostredie na natáčanie
V minulosti sa oravská dedina objavila v Tisícročnej včele, Ežovi Vlkolínskom, Zuzanke Hraškovie či vo filme Ako divé husi. Filmový boom načas ustal. Pred pár rokmi však na Oravu opäť začali mieriť štáby. V skanzene naposledy autori točili Lásku na vlásku, predtým Tanec medzi črepinami či českú rozprávku Šťastný smoliar.
„Tento skanzen je posledným slovenským ateliérom,“ hovorí Ľubomír Slivka. „Je to úžasné miesto. Ponúka neskutočné množstvo záberov. Hoci tam chodí štáb za štábom, zábery sa neopakujú, akoby tam ani neboli natáčané. Tvorcovia vždy dokážu prekvapiť. Aj mňa potešila režisérka Alice Neliss, kameraman Matěj Cibulka a architekt Peter Čanecký, že našli zase nové pohľady dediny.“
Záujem filmárov o skanzen teší aj jeho správcu. „Je to jedna z posledných typických slovenských dedín, zasadených hlboko v horách, bez rušivých výdobytkov modernej doby,“ hovorí Richard Janoštín.
Zaujímavá práca so zvieratami
Ľubomír Slivka stál pri zrode takmer tridsiatky celovečerných filmov. Táto rozprávka patrí k najnáročnejším. Dôvodom je množstvo scén so zvieratami. Dokonca aj vtáky sú skutočné. „Havrany sa ťažko cvičia, preto sme ich nahradili krkavcami. Sú to dravce, ktoré nelietajú v kŕdľoch. A keďže my potrebujeme kŕdle, každého „havrana“ musíme natočiť samostatne a potom jednotlivé zábery pospájať.“
V diele si zahrá aj krkavec z dobre známeho detského seriálu Arabela. Roko má takmer štyridsať rokov, no stále sa rád predvádza pred kamerami. Aj vďaka starostlivosti, výchove a tréningu Václava Tomšovského. „Výcvik zvierat na filmovanie si vyžaduje lásku k zvieratám a množstvo času,“ povedal cvičiteľ. „S režisérkou Alice Nellis sa pracuje skvele, pretože je veľmi tolerantná.“
Oddych na priedomí a pri gágajúcich husiach.
Zámer sfilmovať Sedem zhavranelých bratov mali filmári už pred rokmi. Vtedy však jeho vytvorenie nebolo možné. „Točilo sa na filmovú surovinu, nie s reálnymi zvieratami, ako to robíme dnes,“ vysvetľuje producent. „Dnes máme natočené dve tretiny z filmu, 36 hodín záberov, pretože zvieratá dokážu neraz prekvapiť a nejednu scénu treba opakovať. Kedysi stál meter filmového materiálu dolár, za minútu prešlo 28,5 metra. Natáčanie takéhoto filmu v minulosti by teda bolo neskutočne nákladné. Nastal však svet digitálneho nakrúcania a po toľkých rokoch došlo aj na zhavranelých bratov.“
Na Orave trikrát
V oravskom skanzene filmári natáčali prvé scény v máji. Druhé nakrúcanie mali naplánované minulý týždeň. Končiť mali v stredu, počasie však ich pobyt predĺžilo. Posledný deň boli na programe letecké zábery. Robili ich prostredníctvom kamery pripevnenej na špeciálnu helikoptéru na diaľkové ovládanie. „Nesmie pršať, mohla by zoskratovať. Preto sme museli filmovanie zo stredy preložiť na druhý deň. Nebolo ideálne počasie, ale podarilo sa urobiť zábery, ktoré sme potrebovali.“
Tretie natáčanie na Orave čaká koprodukčný štáb v zime. Pôvodne chcel zimné zábery urobiť už vlani, no nebol sneh. Dokončenie filmu by však oneskorené posledné zábery nemali ohroziť. „Dovtedy všetko postriháme a tri zimné filmovacie dni do takmer hotového filmu iba zakomponujeme. Do televízie chceme rozprávku pustiť budúce Vianoce, v kinách bude už na jar, dúfame, že sa nám to podarí do jarných prázdnin. Aby sme ich deťom spríjemnili.“
