Toky sú bohatšie o tisícky pstruhov

ROHÁČE. Tradícia zarybňovania v Tatrách trvá minimálne pätnásť rokov. Každoročne koncom jari alebo začiatkom leta, podľa počasia a výšky hladín potokov, do nich lesníci napúšťajú desaťtisíce pstruhov. Tento rok skončilo v troch potokoch 15-tisíc násad.

Prekážky v potokoch

„Kedysi sa pstruhy v čase neresenia dostali do tatran ských tokov bez problémov, dnes je situácia úplne iná,“ hovorí Juraj Majerčák, vedúci ochranného obvodu Zverovka, Štátnych lesov Tatran ského národného parku. „Na Studenom potoku je šesť vodných elektrární. Nie každá má stopercentný rybovod. Okrem toho je pri Podbieli veľká kaskáda, ktorú pstruhy prekonávajú veľmi ťažko.“

Ryby, ktoré veľká voda splaví pod tieto vodné stavby, sa väčšinou naspäť do hôr nedokážu dostať. Keby nepomohol človek, z horských potokov do niekoľkých rokov pravdepodobne úplne vymizli.

V každom ochrannom obvode Tatranského národného parku sú vytipované a rokmi overené miesta, kde sa malé pstruhy najlepšie aklimatizujú. Na Zverovke je také neďaleko parkoviska pri lyžiarskom stredisku. „Je odskúšané a rybám sa v ňom darí,“ povedal Majerčák. „Je tam plytká voda, ustálená, zaujímavé je, že sa nemení ani počas veľkých dažďov. Pstruhy v ňom zostanú pár dní, kým sa aklimatizujú a potom odplávajú do neďalekého Studeného potoka.“

Pôvodné tatranské druhy

Na lesníkmi vybraných miestach Peter Kriššák, vedúci genofondu rýb štátnych lesov, vypustil minulý týždeň po päťtisíc kusov polročných, zhruba päť gramov vážiacich rybiek. Voda v malom potoku mala teplotu približne päť stupňov. „Budeme monitorovať, koľko z nich zostane,“ hovorí. „Rozmnožovať sa začnú zhruba za tri roky, ale keďže tu je chladná voda, možno to bude o niečo neskôr. Závisí to aj od dostatku prirodzenej potravy. Pstruhy potrebujú najmä kriváky, potočníky či larvy chrobákov.“

Vo vysokohorských potokoch, ktoré sú chladnejšie, ako tie nižšie položené, sa najlepšie darí pstruhovi potočnému. Prežiť by mal aj lipeň či čerebľa. „Teraz dávame len pstruhy, chceli by sme však postupne vrátiť do tatranských tokov všetky pôvodné ryby,“ hovorí Peter Kriššák. „Uvažujeme, že skúsime napustiť aj raky riečne.“

V ochrannom obvode Habovka sa pred rokmi raky vyskytovali, na Zverovke nie. „Nepamätám si, že by niekto hovoril o rakoch v týchto polohách. Hoci je tu čistá voda, pre raky je asi príliš studená. Veď aj pstruh je asi jediná ryba, ktorej sa tu hore naozaj darí a dokáže prežiť.“