ZÁKAMENNÉ. „Vyučil som sa za murára, po vojenčine som si dorobil maturitu a povedal si, že od života chcem viac, ako pracovať na stavbách s kelňou,“ hovorí 40-ročný Juraj Brišák zo Zákamenného.
Na štúdia do Poľska
Po maturite začal Juraj študovať v Akadémii krásnych umení v Krakove. „Krásne študentské roky. Prvý semester sme sa učili, druhý tvorili.“ Priznáva, že nie vždy sa pritom zabávali, aj keď im ako modelky stáli krásne mladé ženy. „Pozerať pol roka na to isté nahé telo je nuda.“
V Poľsku študoval a pôsobil deväť rokov. Zanechal po sebe viacero diel. Najznámejšia je bronzová socha pápeža Jána Pavla II v nadživotnej veľkosti v Ježove pri Varšave. V kláštore Františkánov v Lodži rekonštruoval sedem drevených pozlátených sôch v štýle baroka.
Potešil aj Slovákov
Veľa sôch Juraja Brišáka je v nadživotnej veľkosti. Patrí medzi ne bronzový Anton Bernolák v Žiline, aj 2,6 metra vysoký Konštantín Filozof pred univerzitou s rovnakým názvom v Nitre. Potešil aj Oravcov. Bronzová socha blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej stojí pred kostolom v Krivej, reliéfna krížová cesta je inštalovaná v novom kostole v Zákamennom. O niekoľko dní slávnostne požehnajú sochu biskupa Jána Vojtaššáka v jeho rodnej dedine.
Pápež víta ľudí v Nitre s otvorenou náručou.
Všetky spomenuté sochy sú z bronzu, ale nevyhýba sa ani drevu či kameňu. „Najľahšie je tvoriť z hliny, pretože je tvárna a dá sa s ňou experimentovať,“ hovorí umelec. „Ľahko ju odoberiem aj pridám. Pri kameni to nie je možné.“
Začína náčrtom
Juraj Brišák o sebe tvrdí, že nemá vyhranený štýl a väčšinou pracuje na objednávku. Pri výberových konaniach pošle komisii niekoľko náčrtov. Ak uspeje, vytvorí podľa nich niekoľko malých sôch. V ate-liéri má preto päť sošiek biskupa Vojtaššáka. „Majú niekoľko odlišností. Jeden má v ruke klobúk, druhý knihu, tretí pero.“
Keď si objednávateľ vyberie konečnú podobu, vytvorí sadrový model v mierke 1:3. Podľa neho vznikne trikrát väčšia konečná podoba zo sadry zmiešanej s pilinami. Na záver sa do práce pustí zlievač. Veľkú sadrovú sochu rozpíli na niekoľko častí a odleje z bronzu. Od prvej skice po vy-chladnutie kovu uplynie približne rok.
Na plenéri v Južnej Kórei
Oravský umelec okrem sochy Jána Pavla II. v Poľsku vytvoril podobizeň najznámejšieho pápeža aj pre Slovákov. Viac ako 3,5 metra vysoká socha víta ľudí s otvorenou náručou pred biskupským palácom na nádvorí Nitrianskeho hradu.
Šikovnému Zákamenčanovi otvoril dvere do sveta. Počas prehliadky hradu si ju s delegáciou Kórejčanov všimol Dušan Bella, slovenský veľvyslanec v tejto vzdialenej krajine. „Zatelefonoval mi, či by som nešiel na mesačný plenér do Južnej Kórei. Ponuku som s radosťou prijal.“
Všetky náklady hradil tamojší bohatý majiteľ niekoľkých kameňolomov.
„Zišlo sa nás tam približne 50 umelcov z celého sveta. Polovica sochárov, polovica maliarov. Cez týždeň sme tvorili, po víkendoch chodili po krajine. Každý večer sme svoju tvorbu prezentovali fotografiami alebo filmom. Videl som zaujímavé veci, stretol ešte zaujímavejších ľudí.“
Juraj Brišák vytesal z dvoch kameňov abstraktné formy s názvom Rozhovor. Všetky diela umelcov skončili v prírodnej galérii na ostrove, ktorého majiteľom je sponzor plenéru.
Pri tvorbe súsošia Ladislava Škultétyho Gábriša.
Nežije v snoch
V súčasnosti pracuje Zákamenčan na jazdeckom súsoší Ladislava Škultétyho Gábriša, ktorý slúžil v rakúsko-uhorskej armáde 81 rokov. Ozdobí Mojtín pri Považskej Bystrici.
Počas našej návštevy hrala v ateliéri komorná hudba. „Počúvam ju rád. Pri rockovej hudbe by som asi ťažko vyjadril primerane pocity v tvári pápeža, ktorý sa s pokorou zadumane opiera o pastiersku palicu.“
Oravský sochár stojí nohami pevne na zemi. Dúfa, že jeho diela vydržia roky a nezničí ich žiaden režim. „Nemám ambície stať sa svetovým umelcom. Nechcem žiť ako bohém a jesť suchý chlieb. Som realista. Žiť v snoch nie je môj štýl.“
